17.4.2017 - Poďme za témou naspäť domov. Pretože som od svojej turbíny momentálne skoro 2000 km ďaleko, nezostáva mi veľa možností informovať o nových zmenách na "hardvéri" turbíny. To bude možné až počas niekoľkých dovoleniek doma. To čo môžem, je monitorovanie a diaľkové ovládanie systému. Ako som spomínal v článku Súčinnosť slnka a vetra - ako to funguje? nie je veľakrát žiadny dôvod pre spustenie turbíny, aj keď je veterno a súčasne slnečno. Fotovoltaická elektráreň má už v tomto období nevyužiteľné prebytky a ďalšia energia zväčša nie je potrebná. Inak tomu nebolo ani posledných 10 dní, ale aj tak som sa rozhodol pre tento zaujímavý test. 10 dní som turbínu nechal po celý čas zapnutú (okrem dvoch nocí, z toho jednej bola škoda). Tých 10 dní bolo čo do veternosti tak rozmanitých, že by teoreticky mohli byť vhodnou reprezentatívnou vzorkou ako 10/365-tín roka a odpovedať na otázku: Koľko energie je turbína schopná vyrobiť za rok? Ako to teda dopadlo?

     Našťastie nie som odkázaný na to, aby som výsledky musel odhadovať a nepatrične nadsadzovať bez akýchkoľvek objektívnych a verejne preukázateľných dlhodobých meraní, ako to robí môj "obľúbený poradca". Úvodný obrázok zachytáva absolútne dôveryhodný výpis histórie VAWT regulátoru TriStar za posledných 10 dní (už je to pár dní dozadu, ale na grafoch predpovede a anemometra sú dátumy). V súčte je to presne 12,07 kWh. Čo by za rok bolo 440,55 kWh. Bohužiaľ, vietor sa nedá zapnúť a vypnúť podľa toho, či ho potrebujeme, alebo nie. Preto z potenciálu 440 kWh bude vďaka prítomnosti silného fotovoltaického zdroja naozaj zrealizovaná len časť. A nie je možné vopred odhadnúť aká veľká.

     S istotou sa dá skonštatovať, že turbína je schopná dodať ročný výkon, zodpovedajúci jej technickým parametrom a veterným podmienkam.  

     Stručná analýza 10 dňovej vzorky: Bol tam jeden veľmi veterný deň (3440 Wh), pritom to nebol žiaden extrém, už sa vyskytli dni, ktoré priniesli 5-6 kWh. Miestami ale zafúkalo poriadne a turbína niekoľkokrát  pribrzďovala pri výkone nad 1 kW (obr. vľavo). Ďalej jeden o niečo menej veterný, ale zato celý (3060) a tiež sa vyskytli náročnejšie okamihy (obr. vpravo).  Potom jeden zľahka nadpriemerný (2070), dva priemerne veterné dni (1300 a 1690), dva dni s veľmi miernym vetrom (180), jeden z toho bol s krátkou búrkou (330) a tri dni bez vetra (3x 0). Mohlo by týchto 10 dní byť typickou vzorkou, ktorú stačí vynásobiť x 36,5? Podľa doterajších meraní vetra na stožiari, áno, teoreticky mohlo. Pretože: Z tých 10 dní polovicu doby buď nefúkalo vôbec, alebo len chvíľku, alebo len veľmi slabo. To by štatisticky malo zodpovedať ročnému priemeru. Isté je, že nadpriemerne veterné dni nebudú každý mesiac tri krát. Bude aj taký, keď sa nevyskytne ani jeden, ale aj taký, keď ich bude 6, alebo viac. Štatistika vždy vychádza z reprezentatívnych vzoriek. Vždy sa budú od skutočnosti o nejaké percentá +/- líšiť. Ale rovnako tak nemusí byť vypovedajúce ani poctivé meranie celého roka, ak bol na vietor slabší alebo naopak nadpriemerný, ako iné. Jedna informácia k tým dvom obrázkom vyššie - údaj o celkovo vyrobených kWh sa deň po tejto 10 dňovej vzorke vynuloval. Neviem prečo, robia to aj ostatné TriStary na fotovoltaike a nevypozoroval som v tom žiadnu pravidelnosť ani logický dôvod. Na webserveroch TriStar-ov však zostávajú kompletné údaje, tie sa nulujú softvérovo, tak ako to bolo urobené pred začiatkom merania minulého roku (nie kalendárneho).

     Ďalšie obrázky dokumentujúce počasie najmä v najveternejších dňoch: Zľava - graf anemometra deň -7, graf anemometra deň -6, graf anemometra deň -5, dole zľava - grafická predpoveď pre dni -7, -6 a -5. Graf nezávislého merania. Mesiac 4 v tomto prípade predstavuje práve meranú vzorku 10 dní. Toto meranie je menej presné, neberie dáta priamo z regulátoru turbíny TriStar, ale meria prúd medzi regulátorom a akumulátorom hallovou sondou.

     Myslím, že som dostatočne jasne v jednom z predchádzajúcich článkov vysvetlil, prečo nie je potrebné turbínu nechávať spustenú ak je dostatok slnka. V inom článku som zasa vysvetľoval, na čo je dobré mať väčšiu a výkonnejšiu turbínu (alternatívne viac menšich). Nie je dôležité to, či budem produkovať prebytky, či už zo slnka alebo z vetra. Ak je energie dosť, potenciál sa jednoducho nevyužije. Oveľa dôležitejšie je, mať dosť energie, keď je slnka alebo vetra málo. Ak mi solárna elektráreň s výkonom 5 kWp dodá v zamračenom počasí šestinu zo svojho normálneho maxima, bude to ešte bohate postačovať na chod celého domu. Ak by solárna elektráreň mala výkon len 1 kWp, za rovnako zamračeného počasia by z tej šestiny silnejšej elektrárne dodala len jednu pätinu. A to by už bolo málo. Po takomto neproduktívnom dni budú už pred zotmením akumulátory v deficite. Presne to isté platí pre veternú turbínu. Turbína s nominálnym výkonom 1 kW pri vetre 11 m/s bude pri vetre 7,3 m/s dodávať výkon cca 300 W. A menšia turbína štvrtinovej plochy so štvrtinovým nominálnym výkonom 250 W (za predpokladu rovnakej účinnosti strojov) bude pri tom istom vetre dodávať len štvrtinu z tých 300 W, teda nejakých 75 W. 300 W mi nadštandardne pokryje nočnú spotrebu domu. Nie je žiaden dôvod k tomu, aby mi prekážalo že mám niekedy k dispozícii viac výkonu, než je potrebné. S tým si poradím oveľa ľahšie, ako keby tomu bolo naopak. Dúfam, že tomu porozumel už aj Ernest, priatelia. :-) (Neskôr sa ukázalo, že neporozumel... )

     Video: jeden z dní merania. Turbína v tejto chvíli produkuje cca 150 W pri vetre 5,5 m/s. Ak sa vám video nezobrazuje správne, nájdete ho na adrese: https://youtu.be/1bxk5mWd5XE