Zdravím na fóre,
chcel by som si postaviť Savoniusovu turbínu. Skôr pre overenie funkčnosti a neskôr možno aj pre nabíjanie batérii a prevádzku nejakého malého zariadenia, ktoré by reportovalo % nabitia batérie, teplotu vzduchu a podobne.
Veľa turbín typu Savonius, čo vidím majú dve turbíny nad sebou, aby sa zmiernil ten mŕtvy uhol a roztočilo sa to skôr, ale majú aj tie veľké kruhy pod lopatkami. Asi tomu rozumiem tak, že lopatka je navarená na kruh a nie je napr. polkruhom lopatka ukončená samostatne.
Chcem použiť 2 odkvapové žľaby s dĺžkou povedzme asi 1 meter, možno viac. Ale prvý prototyp urobim možno len s dĺžkou turbín 30-40 cm, len na vyskúšanie v záhrade a zoznámenie sa s tým, ako to funguje a možno na aké chyby narazím. Pozerám že sa dajú kúpiť v šírke plechu (pred ohnutím) 250, 333, 400 ale aj 500 mm.
Verím, že väčšia plocha je lepšia a bude viesť k nižšej rozbehovej rýchlosti. Uvažujem o dvoch lopatkách, viem o tom, že budem mať mŕtvy rozbehový uhol, keď tam nie sú aspoň tri lopatky, ale na aktuálne príruby s ich dierami mi to vychádza aj tak použiť len na dve lopatky, kedy bude každá držať na 2 šrubach príruby. Ako hriadel chcem použiť hladkú tyč 8 alebo 12 mm.
Bude mi tie kruhy treba aj v mojom prípade, keď mám ten žľab ukončený, alebo to musí byť celé aj na tom kruhu, aby tam nezvnikal možno nejaký vír? Žlab bude ukončený čelami a čelá budú zároveň prišrubované na prírubu, ktorá sa s hriadelom bude točiť napevno. Prekrytie žľabov uvažujem na úrovni 15 až 20%.
Chcem vyskúšať osadenie len do jedného ložiskového domca na spodku, ale neviem či to nebude mať hojdaciu tendenciu a či to bude pôsobiť pevne. Domec uvažujem KFL08 pre 8 mm hriadeľ, minimálne pre prvý test. A ak by som prešiel na 12 mm, tak UCF201, ten má aj širšiu základňu. Keď vidím uloženie aj z vrchu na Savoniusovych turbínach, tak je tam konštrukcia okolo turbíny. Nemá to vplyv potom na to otáčanie?
Na hriadeli budem mať aj GT2 remenicu s 80 alebo 140 zubami z ktorej pôjde remeň na DC motor, na ktorom je GT2 remenica s 20 zubami. Tiež by mi prišlo zaujímavé nahodiť tam remenicu z práčkového bubna a previesť to na motor na malú remeničku. Časom možno prejdeme na 3-fázový alternátor, ale to má čas. Príruby, remenice a ložiskový domec majú červíky, ktorými sa zafixujú o tyč.
Určite sa po výrobe prvého prototypu pochválim aj s fotkou. Potrvá to ešte nejaký ten týždeň.
Ďalej mám otázku k účinnosti. Udáva sa okolo 20%. Rozumiem tomu dobre, že údaje na stránke http://www.vawt.om2cm.sk/?q=node/605 sú pre 100% účinnosť a teoretické maximum a ja môžem očakávať max. 20% PEAK na základe tej účinnosti?
Ďakujem za rady a postrehy.
Všetky texty na tejto stránke s výnimkou komentárov užívateľov a označených citátov sú vlastnými textami autora stránky. Ich ďalšie použitie, ako aj použitie obrázkov a fotografií je podmienené súhlasom autora alebo uvedením zdroja. Autor stránky nenesie žiadnu zodpovednosť za činy a rozhodnutia ktoré urobíte na základe informácií získaných z týchto stránok. Taktiež nenesie žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré vám pri tom môžu vzniknúť.
VAWT.sk © 2017 OM2CM
Re: Savoniusova turbína
1. Tie veľké kruhy nie sú povinné. Slúžia len konštrukčne na upevnenie lopatiek. Stačí, ak sú lopatky uzavreté. Ale majú trochu význam pre vyváženie turbíny, lebo umožňujú rozdeliť hmotnosť po celom obvode.
2. Už to bolo dávno, ale tiež som použil raz odkvapové žľaby. Ale plastové. Prvý malý Savonius bol z plechoviek.
3. Vidím snahu čo najviac si to uľahčiť. Na jednej strane ok, na druhej sa potom netreba čudovať.
4. Prekrytie lopatiek pravej Savoniovej turbíny je dané a je dohľadateľné na nete.
5. Celkom určite, minimálne od 1 m výšky turbíny, treba aj horné uchytenie. Inak sa os pri prvom silnejšom vetre ohne. Konštrukcia okolo turbíny nemusí byť z hrubého materiálu, takže celkom určite neovplyvní jej otáčanie.
6. Každý prevod sú straty. Savonius malého priemeru ale bude mať dostatočné otáčky pre krokový motor aj bez prevodu. A ak remeň, tak ideálne ozubený.
7. V článku energia vetra je najprv počítaná len čistá energia vetra. Ďalej sú od nej odpočítavané straty (účinnosť vrtule a generátora). Až potom to je teoretické maximum. Takže odpoveď na otázku je, že u Savonia môžete počítať s 20% z energie samotného vetra, a ešte mínus straty z účinnosti samotného generátora. Prípadné ďalšie straty, vznikajúce na konverzii v regulátore a na vedeniach v článku už spomenuté nie sú.
8. K doplňujúcej otázke: Savonius je naozaj Savoniom len ak má prekrytie lopatiek pri osi. To je základ Savoniovho princípu. Ostatné podobné turbíny bez prekrytia by sa Savoniovými nazývať správne nemali. Sú to čisto tlakové vrtuľky s účinnosťou ešte nižšou ako má Savonius. Nič sa neubrzdí samo. A roztrhne sa tiež každá, ktorá nie je dostatočne mechanicky odolná.
Doplňujúca otázka
Videl som aj tento typ turbíny, kde sa experimentuje s tým prekrytom turbín a niektoré ten prekryt nerobia a sú oddelené lopatky. Vzduch tak neprúdi z jednej strany na druhú. Taký typ ak dobre rozumiem tak sa síce roztočí skôr, ale v prípade silného vetra sa sám neubrzdí a roztrhne sa. Iné výhody, nevýhody?