Podľa informácie na servri Energia.sk sa pripravuje novela tohoto zákona:

http://www.energia.sk/clanok/obnovitelne-zdroje/malych-vyrobcov-elektriny-z-oze-mozno-oslobodia-od-spotrebnej-dane-z-elektriny/6727/

A keďže ide len o zdroje do 10kW výkonu, je to pre malé VAWT konečne dobrá správa.

Ahoj,
máte nejaké bližšie informácie (zkušenosti) s možnou EIA?

Lebo ZÁKON 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí v prílohe č. 8, tabuľke 2. Energetický priemysel, Rezortný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, že "Zariadenia na využívanie vetra na výrobu energie (veterné elektrárne)" majú bez limitu (spodného) povinné hodnotenie.

Bohužiaľ podľa môjho názoru (nie som právnik) toto nemôže Smernica Ministerstva životného prostredia zmeniť, nakoľko má nižšiu právnu moc ako zákon.

Čo vy na to?

Tvoja stránka ma veľmi potešila, nakoľko podobný legislatívny problém riešim už dlho.

Aby tých legislatívných vecí nebolo málo tak upozorňujem na ZÁKON (609/2007)o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu ...

Ten sice v začiatku vymedzuje pojmy a o výrobcovi elektriny hovorí "len" ak je podnikateľ (podľa 656/2004 alebo 309/2009), ale:
§ 10
Daňový dlžník
(1) Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
a) dodala elektrinu na daňovom území konečnému spotrebiteľovi elektriny,
...

čo sa dá vysvetliť aj tak, že ak si vyrábam elektrinu pre seba pomocou MVE, FVE, FVZ ... som daňový dlžník = registrácia (aj keď daň je 0).

MVE - mikro veterná elektráreň
FVE - fotovoltická elektráreň
FVZ - fotovoltické zaridenie

Vymedzenie pojmu FVE a FVZ viď Metodické usmernenie MDVaRR č. 23638/2011/SVBP-53439 zaviedlo 17. 10. 2011 (vydané z iniciatívy SAPI) pojem FVE a FVZ:
 FVE (fotovoltická elektráreň) – vždy stavebné povolenie (prípadne dokonca územný plán).
 FVZ (fotovoltické zariadenie) – len oznámenie drobnej stavby.
 Zásadný funkčný rozdiel:
 FVE (dodáva primárne elektrinu do distribučnej siete = čisté podnikanie s výrobou elektriny)
 FVZ – primárne na vlastnú spotrebu objektu a iba prebytky do distribučnej siete (najmä energetická sebestačnosť až následne podnikanie s výrobou elektriny).
 FVZ - „ merania na svorkách generátora“

Pri hľadaní informácii na nete som našiel túto informáciu zo Smernice Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010 – 4.1.:

Pod mikro veternou elektrárňou sa rozumie veterná elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom 5 kW, alebo maximálnym priemerom vrtule 3,5 m alebo výškou stožiara maximálne 8 m vrátane.

Nepodarilo sa mi zatiaľ dostať sa k nejakej ďalšej informácii, ktorá by hovorila o výrobe, možnostiach pripojenia do siete, prípadných dotáciach a pod. a už vôbec nič k stavebným podmienkám. Viem si ale živo predstaviť, ako by tieto informácie pomohli rozvoju takých VAWT.

Bol by som rád, keby sa k tejto otázke ozval aj niekto povolaný.

Napíšem len to, čo som doteraz vypátral, alebo čo si myslím že je pravda. Pokiaľ bývate v rodinnom dome, obklopenom susedmi, samozrejme záleží na tom, akých rypákov tam máte. Niekto nebude mať problémy s čímkoľvek, čo si postaví na záhrade, niekto môže mať vďaka susedom problém aj so stožiarom na vlastnej streche.

Celkom určite by som sa v prvom rade snažil stožiar s veternou turbínou umiestniť podľa možností čo najďalej od okien spální susedov.

Pokiaľ ide o stožiar na vlastnej streche, nemyslím si, že by mohol byť nejaký problém. Ak sa pozriete na čom všetkom majú ľudia na domoch televízne antény. Podľa mňa nie je rozdiel v tom, akému účelu stožiar bude slúžiť. Ak turbína nebude spôsobovať hluk. Problém by ste mohol mať vy, ak by turbína nebola správne vyvážená a konštrukcia stožiara by prenášala vibrácie na krov. Vám by sa možno dobre zaspávalo s pocitom "a predsa sa točí", iný názor by ale mohla mať manželka... :-)

Iná vec je stavba stožiara na dvore alebo na záhrade. Ak máte neprajných susedov, budete pre stavbu pevného stožiara potrebovať stavebné povolenie. Ak je to na záhrade, bude to komplikovanejšie ešte aj o to, že ide o záhradu a pravdepobobne bude treba niečo riešiť aj s pôdnym fondom.

Podľa mňa sa situácia mení, ak nestaviate pevný stožiar. To znamená nie samonosný s mohutným betónovým základom, ale stožiar s kotvením, ktorý má do zeme zatlčenú pätku a ktorý je možné kedykoľvek sklopiť a demontovať. V tomto prípade by malo bohate stačiť oznámenie drobnej stavby na OÚ. Oznamoval by som to ako stožiar pre anténu a pre istotu by som tam aj nejakú malú WIFI anténku pod turbínu namontoval.

Opakujem, že by to chcelo aj názor odborníka, alebo niekoho kto podobný problém už riešil.

Čo sa týka ochrany pred bleskom, najdôležitejšie je riadne uzemnenie stožiara. Podobne ako chránite pred bleskom samotný dom. Neodporúča sa zemnenie stožiara pripájať na existujúce zemnenie domu, ale radšej inštalovať zemniace tyče prípadne zemniacu dosku samostatne pre stožiar (ak hovoríme o stožiari mimo domu, stožiar na streche sa samozrejme pripája k protibleskovej ochrane domu). Ochrana samotnej turbíny závisí v prvom rade od kvality zemnenia stožiara. Alternátory, ktoré sú popisované na stránke sú všetkými svojimi časťami (okrem statora) galvanicky spojené so stožiarom. Dá sa riešiť aj ochrana ložiska, cez ktoré by inak blesk prechádzal a v závislosti od jeho intenzity by ho mohol poškodiť. Aj pri dokonalom uzemnení je ochrana statora v prípade blesku už len otázkou šťastia. Na poškodenie elektroniky nepotrebujete ani priamy zásah bleskom, niekedy postačuje zásah blízkeho okolia a silná indukcia už môže napáchať škody (podobne ako napr. u TV prijímačov, hoci tie sú oveľa citlivejšie).