Vitaj Merlin,

áno, dá sa súhlasiť s tým, že koľko generátor vo funkcii motora spotrebuje, toľko by mal vedieť aj vyrobiť, ak sa mu dostane zodpovedajúceho pohonu. Aj to, že sa pritom dá otestovať ohrev vinutií statora a vibrácie. Tu je ale trocha problém. Vibrácie len tie, ktoré by mohli byť zavinené nevyváženosťou sústavy. Lebo je tu jeden rozdiel, oproti normálnej prevádzke. A síce (platí pre VAWT), keď za bezvetria, alebo dokonca v miestnosti točíme motorom, vytvoríme vír vzduchu, ktorý bude, dá sa povedať, zo všetkých strán konzistentný. To má ale veľmi ďaleko od skutočných podmienok prevádzky, keď vietor fúka cez turbínu jedným smerom a jej listy (lopatky) voči prúdu vzduchu neustále menia svoju pozíciu (a tým výsledný vektor ťahu), čo je dôvodom možných kmitov na osi, ktoé nie sú produktom nevyváženosti. Toto sa nedá otestovať inak, ako v skutočných podmienkach, alebo veternom tuneli. 

A je fakt, že takýto test bude tvrdou skúškou pre pevnosť krídel (lopatiek) a ramien turbíny!

Jedna vtipna pomocka, ktora experimentalne funguje.
Okrem testovania generatora do zataze, na motore z regulaciou, exituje jedna moznost dynamickeho testu.
Hotovy veterny motor, najlepsie v dakde v stodole, alebo v garazi, mozno za bezvetria vonku, sa da pripojit alternator na striedac z bycikla, alebo frekv. menic.
Turbina sa zacne roztacat pomocou alternatora, sluziacemu pri pokuse ako motor a jej brzdny ucinok, spotreba, max. otacky budu v praxi asi maximum dosiahnutelneho vykonu pri optimalnych otackach, ktore budu o nieco vyssie.
Je to stupidna metoda, ale napadlo ma to pri testoch alternatora ubastleneho z motora podobneho direkt drive, previnuteho a upraveneho.
Menic bol pouzity povodne regulator pre elektroskuter, opraveny a vymenene vykonove tranzistory.
Ako zdroj sluzil zvaraci invertor, docasne upraveny a doplneny o bateriu kondenzatorov medzi vystup a regulator.
Viem, ze to znie ako hovadina, ale takto sa da vytestovat aspon ciastocne optimalny mozny vykon a medzne otacky.
Taktiez sa daju odsledovat vibracie a ohrev vinutia alternatora.
Kto neveri, nech vyskusa, o malo vyssie otacky obvykle budu obvykle optimom vykonu. maximum pri silnom vetre uz asi bude ina kava, ale tieto maxima sa obvykle uz podpisu na konstrukcii.

Ano je třeba počítat s impedancí, lépe řečeno musíte počítat s induktancí, která je závislá na výstupní frekvenci alternátoru (a ta závisí na počtu pólů a rychlosti otáčení) a souhrnné indukčnosti vinutí alternátoru. Ovlivňuje výsledek v řádu jednotek až desítek procent, tedy její započítání je poměrně nutné.

Výpočet vnitřního odporu statoru třífázového alternátoru nazýváme v podstatě souhrnným ohmickým odporem vinutí takového alternátoru a při výpočtu se držíme toho, že v podstatě
a) výpočet bude jiný při zapojení vinutí do hvězdy a do trojuhelníka (delta)
b) do výstupu nikdy nepracují všechny tři fáze v jednom okamžiku, ale jen dvě z nich.

 Na výpočet nielen magn. indukcie, ale celého alternátora existuje pomôcka nemeckého autora. Pekná tabuľka, a ak sme schopní ju naplniť údajmi (na prvej záložke) ktoré požaduje, vie dať dosť presné výsledky. Link na stiahnutie .xls súboru: http://www.kleinwindanlagen.de/Forum/cf3/attachment_processor.php?mode=download_file&id=2295

Veľký stroj. 4x3 m už musí byť celkom problém udržať pokope v extrémnom vetre. Prajem vám, aby taký nefúkal. Problém týchto tlakových turbín veľkých rozmerov sú práve nízke otáčky. TSR do 1 a veľký obvod zaručia, že pri vetre až 9,4 m/s budú otáčky len 60/min., pričom výkon tlakovej turbíny 4x3m by mohol byť vtedy cca 1300W. Cesta výroby takto nízkootáčkového alternátora zodpovedajúceho výkonu je ale hádam až nepriechodná. Chcelo by to veľa cievok na fázu, tomu zodpovedajúci veľký počet magnetov čo najväčšej magnetizácie a rozmerov a cievky z čo najhrubšieho drôtu, aby pri potrebnom počte závitov a počte cievok na fázu nemali príliš veľký vnútorný odpor.. Tomu budú zodpovedať samozrejme aj nadmerné rozmery. Proste niečo obrovské, ťažké a drahé. A aj tak to nebude ono.

Takéto stroje skôr poháňajú nejaké mechanické zariadenia (napr. vodné čerpadlo), pre výrobu el. energie nie je reálne vyhnúť sa použitiu prevodu. Momentu sily je dostatok, tak v tom nie je vôbec žiaden problém.

Indukčnú zložku odporu cievok statora pri nízkych otáčkach úspešne ignorujem... :-). Vzduchové cievky a relatívne málo závitov, to nedá veľkú indukčnosť. Ale nejaká tam samozrejme je. Určite to ale nie je ani zďaleka toľko, aby sa výsledný odpor fázy statora násobil dvomi.

Ve statoru bude 18 cívek, drát 1,8mm, tloušťka 22mm, vnitřní rozměry cívek lichoběžník 40x 50x60. Tloušťka cívky 28mm. Otáček vychází cca 180.
Rotor mám 4m vysoký a 3m široký, 8 lopatek. Alternátor ale zřejmě nepůjde použít přímo. Rotor má příliš malé otáčky. Bude potřeba kombinace úprav - instalace naháněčů větru (zatím mám 2), zůžení rotora, případně malý převod (1:2). Mareen

 Zdravim mareen, mohol by som poprosit parametre statora - cievok (rozmer, zavity, drot), a tiez rozmery pohonu - turbiny?