K príspevku PaľaT: len k tomu poslednému odstavcu o Savoniovej turbíne. Áno, 8 m dlhý Savonius je ťažko predstaviteľný, okrem prípadu, že je namontovaný odsadený nabok po dĺžke stožiara. Viem si predstaviť každý meter alebo dva konzolu s ložiskom pre vedenie prebiehajúcej osi. Pri priemere turbíny 1 m by bolo odsadenie len niečo cez 0,5 m, čo je prijateľné z hľadiska obtiažnosti montáže aj pevnosti. Vidím len dva problémý: 1. v silnom vetre musí byť stožiar naozaj dobre ukotvený a 2. pri 8 metrovej dĺžke môže byť už dosť podstatný rozdiel medzi rýchlosťou vetra v hornej a v spodnej časti turbíny. Ťažko povedať, aké mechanické ťažkosti by to mohlo spôsobovať. Celkový výkon by tiež nebol tým, aký by mohol dodať vietor v hornej časti stožiara. 

U takto veľkej plochy Savonia by sa kvôli otáčkam dal v prípade potreby použiť aj kvalitný prevod. Nie väčší ako 1:2.

Presne podľa tohto návodu už ho mám niekde v pc par rokov plánujem prestavbu ale chcem 8 pol teda asi cca 700ot/min. Pre Vawt bude treba medzi rotor a generátor navrhnúť nejaký rozumný prevodový pomer.

Potešilo ma, že po dlhom čase sa opäť niekto zaujíma aj o to, čo generátor poháňa.

Ukazuje sa, že sústava generátora A1 a 2,2m dlhých laminátových listov bola navrhnutá celkom dobre a predpokladané parametre sa podarilo splniť, čomu neprajníci VAWT nechcú uveriť. I keď vývoj nie je ešte uzavretý, doterajšie výsledky určite potešili. Zmeraných výsledkov však nie je ešte dostatok na úplné vyhodnotenie, ale niečo by som predsa uviedol: výkonový aerodynamický koeficient cp aj so zarátaním účinnosti generátora je niečo nad 0,3 pri rýchlostnom koeficiente 3,6. Ak by sme odrátali účinnosť generátora a elektroniky (80-90)%, tak sa dostaneme na hodnotu cp =(0,33-0,38). A to sa už blížime hodnote cp = 0,4, ktorá sa uvádza v literatúre ako maximum pre Darrieusovu turbínu.

Pre mňa osobne je prekvapujúce, že záujemcovia o VE sa orientujú na "super" čínske VE v domnení, že získajú neuveriteľný výkon skoro zadarmo. Tak to ale nefunguje. Ani generátor A1, ani laminátové listy nie sú zadarmo, ale výsledky ukazujú, že sú lepšou voľbou. A z pohľadu štátnej podpory OZE, ktorá sa začne v druhej polovici tohto roku, je snaha o dokončenie vývoja VE a jej certifikácie logickým smerom ďalšieho vývoja.

A ešte jedna nepríjemná informácia pre záujemcov o Savoniovú alebo Lenzovu turbínu: vzhľadom na polovičnú účinnosť oproti Darrieusovej turbíne by pre A1 museli mať plochu okolo 8m2, pričom by museli mať menší priemer kvôli malému rýchlostnému koeficientu. A umiestniť teleso turbíny napr. o priemere 1m a výške 8m na generátor A1 si neviem dosť dobre ani predstaviť...

 Veď si si skoro aj sám na konci odpovedal... :-) áno, všetko akurát. Ja tvrdím, že alternátor by mal byť silnejší než vrtuľa. Keď pre nič iné, tak preto, aby to bolo možné elektricky (skratovaním alt) ubrzdiť v silnom vetre. 

Tak napríklad A1 (biely). Tento alternátor nemá problém dať 1500W, je to len otázka otáčok. (1300W som u mňa videl dávať z vetra - v tomto článku to zmieňujem - pritom vietor bol určite cez 12 m/s) Vrtuľa má plochu zhruba 4 m2, čo by mal byť 1 kW pri vetre niekde okolo 11 m/s. Toto považujem za dostatočne zladené.

Tých 1500 W samozrejme dá pri zodpovedajúcich otáčkach. Dajme tomu niekde okolo 500/min. To už je  celkom dosť. 1000W, ktoré mám zdokumentované na videu bolo pri otáčkach 400/min. To považujem pre moje krídla za opakovateľne dosahovateľný, ale predsa len strop, ktorý nie je treba vyraznejšie prekračovať.

Aj preto, aj kvôli zmene systémového napätia na 48V budem teraz pri vylepšovaní stožiara meniť aj stator na "červený", aby som potrebné napätia dosahoval pri nižších otáčkach.

Čo sa stane, ak dáš na A1 menšiu vrtuľu? V podstate by to nebol až taký problém, okrem toho, že sa bude turbína lenivšie rozbiehať a bude potrebovať silnejší vietor, aby sa dostala do vztlakových otáčok. Ale potom to bude fungovať tak, ako to bude menežovať regulátor. Ale principiálne je to minimálne nehospodárne. Lebo čím výkonnejší alternátor, tým vyššie náklady, ktoré potom znehodnotíš podstatne horším využitím.

Aby som nezabudol, pri všetkých týchto úvahách sa počíta s inteligentným regulátorom, v ktorom sa dá nastaviť krivka turbíny a ktorý potom aj podstatne vyššie výstupné napätie (vyššie ako systémové) DC-DC meničom transormuje na systémové do akumulátorov. Taký regulátor potom vie, že pri istom napätí (otáčkach) môže odoberať maximálne zadaný výkon a že väčší môže odoberať len ak mu ďalej stúpne napätie a to stúpne vtedy keď zosilnie vietor a zvýšia sa otáčky. Taký regulátor potom nemôže dusiť turbínu, tak ako to bolo u malého Lenz-a... :-)

Na YouTube mám dosť videí z posledného poldruha roka, kde sa dá vidieť závislosť výkon-vietor-otáčky-napätie alternátora...

Hezký Velikonoční večer.
Všem přeji hezké Velikonoční Svátky. (-:
Miro mám jenom malou konstrukční otázku:
Ty Tvoje alt. jsou vhodné pro jakou turbinu, a jaké otáčky?, Třeba alt
A1 bílý tak prosím k tomu napiš jaká turbhina ho utáhne. A při jakém větru. Představuji si typ turbiny velikost a kdy dosáhne alt maxima, při jakých otáčkách a síle větru. Ono asi nejní umění udělat alt,, ale čím ho honit????
Vše musí být akorát. Aneb co dusí malého lenza. respektive aby to nedusilo jinou turbinu, a abych s altem dosáhl maxima,bla bla bla

Zdravím, a děkuji za odpověď.
je mi jasné, že tím nejde nahradit magnety, ale šlo by tím poupravit magnetické pole údči cívkam, pokud to nejní ideální,roztáhnout na nějakou stranu,,,, ( jako se mi povedlo nebo spíše se nezdařílo, a epoxid stuhnul dříve.)) teda rozšířit plochu kde působí magnetý. Spíše bych to chápal na doladění, a dodat železo tam kde magnet trochu chybí... že by to mohlo fungovat.

 No, ten radiálny generátor z obrázku je o dosť iná situácia, ako u bezjadrových axiálnych. Netvrdím, že by sa niečo nedalo vymyslieť, ale zatiaľ mi toho veľa nenapadlo. Tu totiž nie je veľmi dôvod týmto spôsobom zväčšovať plochu magnetu. Teoreticky by sa možno dalo ušetriť polovicu magnetov, ak by dvojicu vedľajších magnetov tvoril jeden magnet s vedením... hmm...  Program FEMM by to dokázal nasimulovať.

zvyšovat výkon nehodlám,tedy nahánět výškou.
Turbina vylepšený savonius bude na střeše, kde si nedovolím větší výšku, ale myslím si , že na tomto umýstění a své maličkosti to otáčkama dožene.
Metr výška nejní drobeček, ale muj lenz tam být nemůže je už na střechu příliž velký.

Zdravím, pólové nástavce: jednoduše se přidá železo k magnetu. Měkké železo, ideální je trasnformátorový pech. Tím se zvětčí plocha magnetu.
Našel jsem plánek na ůpravu motoru na dynamo,a tady jsou použity polové nástavce .Tak mě napadlo to použít i jinde.

 Áno, je to kalkulátor pre vawt. Dosť univerzálny. Áno, ten tvoj rotor bude rýchlejší kvôli menšiemu priemeru. Ak chceš zachovať rýchlosť a zväčšiť výkon, musíš natiahnuť výšku.

Vôbec nerozumiem tej otázke o pólových nástavcoch ... Treba vysvetliť, najlepšie nakresliť...

Děkuji za odpověď,
Jenom se zeptám ten kalkulátor je univerzální pro savislou osu? www.usvawt.com/cgi/windpower.cgi
Takže tento savonius by měl být podsatsatně rychlejší, než lenz o průměru 120 cm., ale výkonově bude salabší, malá plocha.
Nechci zakládat další tema jen se stručně zeptám- jaký mají vliv přídavné polové nástavce k magnetúm? Jednalobxy se o měké železo. Pokud bych chtěl zvětšit plochu magnetů?

 1000W to môže byť, ale až pri vetre cca 17 m/s a to už uletí aj so stožiarom :-) Sám si zadaj rozmery do tohto kalkulátora: http://www.usvawt.com/cgi/windpower.cgi A bude to jasné. Dostaneš výkon turbíny, straty alternátora ešte treba odpočítať.

Ako som písal, u teba to nie je klasický Savonius, ale trojlopatkový prieťažný rotor s modernejším tvarom lopatiek.

Účinnosť hovorí o tom, akú časť z kynetickej energie prúdiaceho vzduchu je turbína schopná premeniť na mechanickú prácu. Niečo o tom je tu: http://www.vawt.om2cm.sk/?q=node/605, alebo tu: http://www.tulisro.eu/index.php?option=com_content&view=article&id=56:uinnos-veternej-elektrarne&catid=3:newsflash&Itemid=37

Miro děkuji za výpočty a trpělivost. Už to začínám pomalu chápat.
A klasický savonius s několikrat patro po pul metru, pootočení, a při výšce 250cm a pruměru 60 cm by měl davat 1000W točny vykon,,, No to jsem vzal z nějaké diplomové práce. No to je asi teorie.

Múj tvar je však jiný, je to třílopatkova konstrukce.
Jinak řečeno tvar jsem někde, si vypůjčil, patentovaná verze, jenom upravené rozměry - přepočítané. Z nějaké diplomové prace.
Takže otáčky naprazdno by měly být vyšší jestli to dobře chápu stenoběžnost x TSR například x 1,8 pokud je to nějaký vylepšeny savonius,, A to jenom teoreticky, a s dynamem to naopak zatížením klesne. To chápu.
A jak je myšlená ta učinost 20 nebo 30 % nerozumím.
Předem díky za odpověď.

 OK, tak poďme na to. Obvod si vypočítal správne. Takže 2,13 m. To znamená, že pri TSR 1 by sa rotor otočil práve 1x za sekundu pri vetre 2,13 m/s. Lebo TSR 1 znamená, že obvodová rýchlosť je rovnaká ako rýchlosť vetra. Pri vetre 6 m/s to teda bude 6/2,13 = 2,816 ot/sek = 169 ot/min. Pri vetre 10 m/s analogicky: 10/2,13 = 4,69 ot/sek = 281 ot/min. Pri inom TSR ako 1 to vynásobíš hodnotou TSR. To boli hodnoty bez záťaže. Zaťažený Savonius, resp. v tomto prípade prieťažný rotor,  pôjde asi na nejakých 60-70% otáčok bez záťaže. Niekde sa dajú dohľadať o tom aj výskumné práce v ktorých autori došli ku konkrétnym optimálnym hodnotám.

Čo sa týka výkonu 1 m výšky a 68 cm priemer pri 20 perc. účinnosti (niektoré pramene dávajú moderným Savoniom viac, ale nemajme veľké oči...), tak je tu potenciál nejakých 80W. Ak by si trval na väčšom optimizme, tak pri 30 perc. účinnosti by to bolo asi 110 W. Tento výkon bude nižší ešte o účinnosť alternátora. 

výška 1m.

 Akú má ten Savonius výšku?

No moc mi to nepopomohlo. Děkuji za odpověď,, spíše se v tom plácám.
Snad jsem spočítal správně alespoň obvod savoniusa : poloměr 34 cm porůměr 68 cm, obvod 213,52 cm.
No ale nechápu jak mám z tohoto vypočítat otáčky.
Děkuji předem za odpověď.
A toto je savonius po předělání, loni sloužil jako odkladiště.
Tento savonius by měl být rychloběžný. TSR téměř dva, ale více ukáže testování. Výška 1. metr.
Ještě se zeptám při větru 10m/s jakej by byl holý výkon turbíny bez zastížení?

 Toto by pomohlo?: http://www.vawt.om2cm.sk/?q=node/947#comment-1123 Ak nie, daj vediet... chcem si ušetriť počítanie :-)

Hezký večer,
mohu se prosím zeptat jak zní vzorec pro výpočet otáček, rotor savoniusa, poloměr 34 cm, při šesti metrech/s. ,, jedná se o vylepšený model, možná s vyšší rychloběžností. Jo zajímají mě otáčky bez zatížení.
Případně při ryclosati 10m/s kolik ot.
Já na ty výpočty nějak nejsem.
Děkuji předem

Zdravím a děkuji za odpověď.
Jinak přeji všechno nejlepší v Novém roce.
Souhlasím se vším co jsi napsal.
Já jsem přešel na horizontální osu, nejvíc práce bylo vytvořit otočnou hlavu s přenosem elektřiny.
No a nyní k tématu otáčky turbíny,,, Já bych chtěl využívat i té nižší rychlosti větru, (a jak jsi mi napsal v jiném tématu : z hovna bič neupleteš souhlasím ,,požíváme toto přísloví také :-) )
Mou motivací je větrné kolo nízkoběžné, od firmy co skrachovala. Chtěl bych časem vytvořit něco podobného ALE KVALITNĚJI. + Nízkej příhradovej pozinkovanej stožár do zahrady, (nebudu muset kotvit bočními lanky), nikoho to nebude v okolí ohrožovat, ani hlukem, a konečně bude zahrada užitečná i v zimě.

 Rozdiel medzi vysokootáčkovou a nízkootáčkovou turbínou je v rýchlobežnosti. Nízkootáčková  (napr. Savonius) bude mať obvodovú rýchlosť rovnú rýchlosti vetra. Darrieus, ktorý má rýchlobežnosť napr. 4-5 bude mať pri tom istom vetre obvodovú rýchlosť 4-5 x vyššiu, ako rýchlosť vetra. Takže vysokootáčková turbína nepotrebuje rýchlejší vietor, práve naopak, vyššie otáčky dosahuje aj pri oveľa pomalšom vetre v porovnaní s nízkootáčkovou.

Vyššie otáčky znamenajú automaticky vyššie napätie. A vyššie napätie sa lepšie spracováva súčasnými regulátormi, ktoré ho dokážu s minimálnym stratami pretransformovať na systémové napätie pri oveľa nižších prúdoch. Nižšie prúdy znamenajú viac priestoru pre cievky (stačí tenší drôt), nižšie straty na zvode zo stožiara... 

Ak sa ti zdajú otáčky privysoké, stačí zväčšiť priemer. Obvodová rýchlosť aj rýchlobežnosť zostane rovnaká, ale otáčky sa môžu znížiť na prijateľnú úroveň.

Pomalobežné stroje sa zasa dajú prinútiť k vysokému napätiu vhodnýmí cievkami alternátora s veľa závitmi tenšieho drôtu. Alternátor však bude mať väčší vnútorný odpor a horšie výkonové a účinnostné parametre. A ak by mal byť rovnako kvalitný ako rýchlootáčkovejší, bude musieť byť väčší, ťažší, drahší. Namiesto tenšieho drôtu sa dajú použiť silnejšie magnety, ale to ide ešte viac do vyššej ceny.

Ďalšia možnosť je pomalobežná turbína a prevod. Toto je podľa mňa dobre použiteľné pri väčších turbínach.

Asi platí - koľko ľudí, toľko chutí. Každý môže byť spokojný s niečím iným.