19.11.2015 - Po 7 mesiacoch je turbína znova konečne na svojom mieste. Trvalo to dlho, pretože bolo urobených niekoľko zásadných zmien, pre uskutočnenie ktorých som bol závislý na ďalších remeselníkoch. Najmä zváračoch, sústružníkoch, firme ktorá mi vyrezávala diely, a znova zváračoch... No a samozrejme na vlastnom voľnom čase, ktorého zasa nie je až tak veľa, keďže mám okrem zamestnania ešte aj iné povinnosti okolo dostavby domu.
Všetko chcelo svoj čas, napríklad mesiac som čakal na zváračov a premenu rúrového stožiara na niečo čo sa podobá priehradovej konštrukcii. Vymyslel som si komplikáciu v zmene uchytenia vrtule a jej usadenia dovnútra konštrukcie stožiara, nezávisle na alternátore. To zasa chcelo prácu sústružníka, ktorý mi navrhnuté diely vyrábal dobrých 6 týždňov aj s nejakými následnými zmenami a opravami. Atď... atď.... Len držiak navijáku sa od nakreslenia po natretie farbou rodil 2 týždne...
Ale ak je motivácia dokončiť dielo, dosť "chcenia" a zostane aj nejaká energia, nie je sila ktorá by vás mohla zastaviť. Určite to poznáte :-).
Tak teda o prestavbe stožiara som už písal v článku Údržba 2 - úprava stožiara. Ďalším krokom bola montáž troch platforiem pre horné radiálne ložisko, spodné axiálne ložisko a generátor. Nebolo to celkom triviálne, lebo dodržať ich rovnobežnosť s súosovosť napriek dosť hrubej zváračskej práci odvedenej pri už spomínanej prestavbe stožiara, chcelo aj dávku trpezlivosti a dobrého zvárača, ktorý dokázal "spustiť iskry" presne vtedy, keď to bolo treba. Aj keď som si väčšími priemermi všetkých dier v platformách pripravil ešte akú-takú možnosť dodatočných korekcií.
Prvý obrázok zachytáva osadené platformy. Spodná - pre alternátor - musela ísť nakoniec ešte o 15 cm vyššie. Akosi som zle odhadol výšku alternátora so spojkou. To známe "Dva krát meraj", by sa tu bolo bývalo hodilo.
Na druhom obrázku sú osadené obe ložiská, spojovacia rúra, horný unášač vrtule a dole pod strednou platformou je skrytá jedna polovica budúcej pružnej spojky.
Ako som to s tou spojkou myslel je vidieť na treťom obrázku. Spojka je zložená z dvoch diskov spojených gumenými silentblokmi. Na obrázku sú silentbloky 4, ďalšie 4 kusy pribudnú až po dokonalom zosúosení sústavy už vo vertikálnom postavení. Inak by som sa nedostal k tým dôležitým maticiam, ktorými je zabezpečené spojenie spodného disku spojky s generátorom.
Štvrtý obrázok ukazuje mechanickú brzdu. Dala sa samozrejme vymyslieť aj oveľa lepšia, ale aj táto prostá páka ovládaná oceľovým lankom od päty stožiara by mohla pomôcť. Trecia plocha je drevo s oblým výbrusom osadené do L železného profilu. Ja viem, ani na mňa to nepôsobí veľmi dôveryhodne, ale k inštalácii brzdového kotúča a brzdových doštičiek, či niečoho podobného sa možno ešte dostanem, ak to bude nevyhnutné.
Na obrázku č. 5 je silný naviják s držiakom upevnený k päte vedľajšieho stožiara. Má zvládnuť potiahnuť 4 tony, takže lano išlo na pomocný zdvíhací stožiar (ihlu) bez ďalšej kladky. Naozaj to fungovalo, len to bolo strašne rýchle a moji pomocníci nie celkom stíhali reagovať pri udržiavaní balansu zdvíhaného stožiara. Jeho kĺb totiž nie je v ideálnej rovnie a zdvíhaný stožiar "padá" do strany. V rovnej polohe ho treba udržiavať lanami a pritom ich ešte aj povoľovať. Navyše, solídne zaťaženie vrcholu stožiara ťažkou vrtuľou a ďalším železom zapríčinilo, že ten spomínaný ťah do strany je značný. Matematicky upresnené - je pre viac ako jedného chlapa :-) Ako vidieť na videu, nakoniec sme to s pomocou priateľov susedov zvládli, ale prežili sme pri tom naozaj krušné momenty. Tak sme si nakoniec, okrem iného, aj s úľavou vydýchli.
Na videu to možno nebolo také očividné, ale fakt to bolo napínavé. Nabudúce musím nevyhnutne prerobiť ten nedokonalý kĺb stožiara. Skôr, než to pri ďalšom zdvíhaní definitívne rupne...
No a na poslednom obrázku je už skoro do zvislice vykotvený stožiar s vrtuľou. Opäť je ten pozemok akýsi krajší. :-) Už to chce len jemné záverečné mechanické nastavenie súosovosti vo vertikálnej polohe, kvôli minimalizovaniu strát a kmitov, nakoniec poriadne podoťahovať kotvenie stožiara, vyskúšať brzdu, znova zapojiť elektroniku a môže sa začať s testami a prevádzkou. Informácie, obrázky a videá budú nasledovať skoro, priatelia.
Všetky texty na tejto stránke s výnimkou komentárov užívateľov a označených citátov sú vlastnými textami autora stránky. Ich ďalšie použitie, ako aj použitie obrázkov a fotografií je podmienené súhlasom autora. Autor stránky nenesie žiadnu zodpovednosť za činy a rozhodnutia ktoré urobíte na základe informácií získaných z týchto stránok. Taktiež nenesie žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré vám pri tom môžu vzniknúť.
VAWT.sk © 2017 OM2CM
Re: generátor
To už by som skôr skúsil vybrať nejaký z čínskych bicyklových motorov. Podľa parametrov, niečo s nízkymi otáčkami s výkonom 300-500W a hlavne bez vstavanej prevodovky. Je to podľa môjho názoru lepšie riešenie ako akékoľvek prerábky niečoho alebo použitie krokového motora. Ako napr. toto: http://www.elektrokola-michal.cz/motor-rafek-26-zadni-pohon. Netreba kupovať riadiacu jednotku. Priamo z čínskeho eshopu to bude lacnejšie.
generator
Dobry den,dakujem za tip,narychlo som to prebehol,v ponuke je ich hodne,ba aj na slovensku,co som nasiel na ebay v dobrej cene tak to sa predrazuje postovnym,ale este pokukam:-)
Re: generátor
Kryt musí byť. Aj keď by generátoru prach a dážď až tak nevadil, horšie by bolo, ak by voda medzi magnetmi a statorom zamrzla. Dajme tomu za bezvetria. S rozbehom by potom mohol byť dosť problém. Takže budem to krytovať tak, že oplechujem celý vnútorný priestor konštrukcie stožiara tam kde je generátor.
Čo sa týka toho priemeru generátora, ono to je jedno. Dôležité je, že výkon na hriadeli je stále ten istý. Väčší priemer generátora sa môže javiť ako väčšia brzdná sila väčšej páky, resp. menšia sila v "ťahu" generátora vzhľadom k pomeru priemerov pohonu a generátora, ale zasa väčšia obvodová rýchlosť generátora nevýhodu zasa len vyrovná. Dúfam, že je to zrozumiteľné, lebo už aj mne sa zdá táto dlhá veta divná... :-)
No a pokiaľ ide o "iné zdroje", ja na to nehovorím nič. Myslím si, že o fyzike ani zďaleka nevieme všetko a už vôbec nie o fyzike častíc. Takže nepochybujem o tom, že ešte veľa toho vynájdeného nie je. Preto žiadne pokusy neodsudzujem, ale uverím až keď uvidím. Vidieť na YouTube je pre mňa nedostatočný dôkaz. Podvodníkov je veľa.
generator
Zdravim,s tymi podvodnikmi na youtube to je smutna vec,no to neporiesime,preto som rad ze ste tu Vy,zvarat viem sustruznika mam,v blizkom kovosrote je materialu az az,kopec brzdnych kotucov z aut vhodnych na rotory,loziskove domce atd.ale vinutia a zapajanie cievok to je premna spanielska dedina,mozno ak by som sa tomu viac venoval tak do toho pridem,ale nebudem tu vecne a cas nezastavim,najskor by som zvolil prerabku krokoveho alebo klasickeho motora,len neviem co je lepsie,na zaciatok postavim saviniona z 200l suda(verzia ekonomik)takze potrebujem nieco nizkootackove,planujem akumulatory max 200ah+solar,12 max24V,na nete som nasiel tie prerabky,ale nic nieje uplne a vacsina potrebuje otacky,poprosim o radu ako prerobit a hlavne aky krokovy motor zvolit(na bazosi ich par je),dakujem,blizi sa vianocny osial tak je malo casu,ale co se vlece neutece:-)
Re: brzda
Vďaka za koment. Všeličo by sa dalo, keby bolo času a viac lepšia strojárska základňa... Táto brzda je len narýchlo a skôr ako na zabrzdenie rozbehnutej vrtule by mala slúžiť na zaistenie stojacej vrtule pred očakávaným extrémnym vetrom.
Kardan by bol fajn, ale by zvyšoval straty, čo si nemôžem dovoliť. Už pridané dve ložiská, na ktorých je os vrtule oproti pôvodnému stavu, keď bola vrtuľa priamo na generátore, zvyšujú počet ložísk a tým aj straty na dvojnásobok. Možno o niečo menej, lebo ložiská generátora sú teraz zaťažované tlakom len minimálne. Ono a to nezdá, ale najmä pri malej rýchlosti vetra, keď by pôvodne už mohol generátor nejaký výkon dodávať, bude teraz vietor konať prácu pre pokrytie strát v ložiskách a na elektrinu už nezostane. Kardan by tento efekt ešte viac zhoršil.
generator
Chapem,tiez som nieco tvoril na kolene,bolo to trapenie,ale tej radosti ked to fungovalo,mam otazku ten generator nieje zakrytovany nevadi mu voda sneh prach?vsetky generatory ktore ste vyrobil su diskoveho tvaru,ktore v pomere priemer turbina versus priemer generator posobi ako paka a pri odbere spomaluje otacky tak to popisujete v jednom prispevku,neuvazovali ste nad valcovou konstrukciou?mozno je to hlupa otazka ale v tychto veciach sa nevyznam.ako som uz spomenul mam pozemok bez elektriny a to ma nuti nieco vymysliet,dostavam sa do stadia posadnutosti:-)aspon doma to tak vidia,rady okolia kup si centralu natocis a ides som zavrhol,aj ked ako nudza bude aj ta,chcem si tam vytvorit ostrov solar +vietor,ba pri neustalom badani na nete som nadabil na perendeva a jeho magnetovy motor,tak pokus omil a cakam na magnety,skusim model ci je to naozaj realne,nemate s tym nejaku skussenost ked uz pouzivate neodimy?alebo qvantovy generator podla Nikolu Tesli?som dieta po padesiatke a toto mi neda spavat:-)
brzda
zdravim,citam a prezeram si novy stoziar s hriadelov aj brzdou,napadla ma taka vec,ak by sa na tu hriadel pichla odstrediva spojka ktorej hrniec ci ako ho nazvat bol chyteny o stoziar tak pri jej spravnom nastaveni do urcitych otacok brzdila turbinu sama bez dozoru zakazdym ak by vietor presahoval kriticku rychlost,popripade by sa z nej dal vyviest klinakom vyvod na kompresor a moze sa ukladat stlaceny vzduch,a to je dalsia energia,napr.fukanie gum zadara:-)alebo hocico ine,hlavnym dovodom preco som sa sem prihlasil je ze sa v elektike moc nevyzm a tak budem potrebovat poradit.a este k tej spojke ktora spaja hriadel s generatorom uz tam moc miesta neni,ale ak by sa tam dal kardanovy hriadel tak ten by vychytal vyosenost.