3. 1. 2016 - Turbína sa práve krúti, fúka slabý premenlivý vietor 2,5 - 3,5 m/s a do bateriek odchádza stále nejaký výkon - od nuly, 5, 10 až 40 alebo 50 W pri silnejšom závane (Výkon je meraný každú sekundu, vietor každých 10 s. Údaje na obr. vpravo nemusia pochádzať z presne rovnakého momentu). Je na ňu pekný pohľad, keď beží kľudne, v podstate pomaly, pri tomto vetre zhruba do 90-100 ot/min, tak, že človek stačí sledovať jednotlivé krídla, nestrácajúce sa v priesvitnom valci, ako je to pri vysokých otáčkach. Vonku je konečne aspoň symbolický snehový poprašok, a mráz, ktorý je aj v tak slabom vetre dosť nepríjemný. Nie však z tepla obývačky pri horúcej peci. O to viac máte dobrý pocit, že vám vonku v tom nečase funguje niečo, s čím môžete byť (aspoň na chvíľu) spokojný. A že v podobných dňoch ako bol ten dnešný, bez slnka, mám aj inú alternatívu, ako aspoň nejakú energiu zo slabého vetra dodať premrznutým baterkám. Ale nebolo to až také samozrejmé...

     Trochu som sa pri "ladení" turbíny potrápil, lebo nie všetko išlo tak ako malo. Najväčší problém bol unášač vrtule, ktorý nie je na osi osadený absolútne kolmo. Napriek tomu, že majster sústružník sa snažil, nejako nevydalo... Pri dĺžke stredovej osi 100 cm je aj pol milimetra strašne veľa a koniec osi v hornej časti opisuje pri otáčaní kruh. Viete si asi predstaviť, čo to začne stvárať pri vyšších otáčkach. Takže kolmosť unášača bolo treba korigovať. Najprv som to skúšal rôznymi podložkami. Umiestniť podloženie, zliezť zo stožiara, urobiť zo statívu video s maximálnym zoomom, prehrať v PC s pravítkom na monitore, ak to nebolo dobré, tak vyliezť na stožiar... ani neviem koľko krát som to absolvoval. Ak by bol celý stožiar a os turbíny v spoľahlivej kolmici, dalo by sa to robiť inak, ale nie je. Nakoniec som na každú zo štyroch skrutiek medzi prírubu unášača a vrtuľu vložil dve matice (na obr. vľavo), ktorými sa dali nastaviť korekcie oveľa presnejšie a jednoduchšie. Asi sa niekto nadomnou zľutoval, lebo takto to vyšlo na prvý pokus.

     Ďalšie ladenie sa ešte bude týkať regulátora TriStar MPPT, ktorý som, ako sa zdá, predsa len priškrtil trošku viac. Prakticky ho nútim pracovať pri otáčkach generátora zhruba do 120 ot/min, čím sa ale oberám o nezanedbateľný výkon, keďže generátor má v týchto otáčkach nižšiu účinnosť. Posúvam ho pomaly vyššie, do cca 180 ot/min v podmienkach stredného vetra (samozrejme pri silnom vetre pôjdu otáčky vyššie).

     Toto sú videá pri trochu ostrejšom vetre, aký opisujem v úvode článku. Podľa prepočtov dosahovaný elektrický výkon zodpovedá ostatným vstupným parametrom. 

     Prestavba stožiara a zmena v samostatnom uchytení osi turbíny nezávisle na generátore si samozrejme vyžiadala svoju daň. Dve ložiská navyše, nevyhnutne zapríčíňujú straty, ale hlavne sťažujú rozbeh turbíny. Ak sa predtým, pri uchytení priamo na generátore rozbiehala pri rýchlosti vetra niečo nad 3 m/s, teraz potrebuje o 1 m/s viac, teda okolo 4 m/s. Hlavne v mrazivom počasí sa rozbieha dosť neochotne. Nemusí sa to zdať ako veľký problém, ale len v prípade, že nemáte záujem aj zo slabšieho vetra vytrieskať maximum. 

     Totiž turbína, ak sa už rozbehne, nielen že sa točí vo vztlaku s rýchlobežnosťou aj pri vetre tesne nad 2 m/s, ale v intervale 2,5 - 4 m/s vyrába nezanedbateľný výkon. Nezanedbateľný v dlhodobom horizonte, pretože takto slabého vetra je počas roka drvivá väčšina. Prísť o tento výkon by bola preto chyba.  Tu sú najmenej dve možnosti.

     Prvá je čo najviac odľahčiť ložiská a súčasne zmenšiť odpor voči vetru celkovým odľahčením vrtule. To je vpodstate realizovateľné, lebo na súčasnej vrtuli je okrem krídel a ramien všetko ostatné s masívneho železa a celá teraz váži dobrých 60 kg, z toho samotné laminátové krídla len asi 15 kg. Odľahčená turbína by už celkom určite nemala žiaden problém so skorým štartom. Len na to treba viac času a hlavne lepšie technologické zázemie, hlavne v oblasti zvárania hliníkových zliatin.

     Druhá možnosť je tak trochu škriabanie  sa za ľavým uchom pravou rukou, ale nie je to nemožné. Pracuje sa na novom inteligentnom programovateľnom regulátore. Ten bude mať aj vlastný anemometer, a turbínu bude regulovať aj s prihliadnutím na okamžitú rýchlosť vetra. Vzhľadom k tomu, by podľa konštruktéra nemal byť žiaden problém anemometer využiť aj na to, aby pri dostatočnom vetre, ktorý ale ešte nestačí na roztočenie turbíny prepol generátor do módu motora a turbíne na pár sekúnd pomohol s rozbehom. Po dosiahnutí 65 otáčok sa prepne späť a funguje ako regulátor. Od 60-62 otáčok turbína už zrýchľuje sama. Na ďalšom videu je jeden taký ručný štart turbíny, ktorá potom pracovala nasledujúcich 10 hodín a do bateriek dala 450 Wh pri vetre, ktorý by za iných okolností ani nestál za reč.

    No a samozrejme - všetko najlepšie v novom roku, priatelia!