1.4.2017 - Táto úprava bola vykonaná ešte tesne pred koncom roka 2016, doslova v posledných dňoch ped mojím opätovným odchodom na dlhší služobný pobyt do zahraničia. K písaniu tohto článku sa dostávam až teraz, po akej-takej aklimatizácii a utriedení priorít vo všetkom čo nová zmena priniesla nielen tu, ale aj doma. Ale späť k téme.

     Čo sa vlastne dalo vytknúť starej vrtuli? Bola to nepresnosť v kolmosti privarenia osi vrtule na platňu, ktorá je nosičom dolných ramien krídel a je tou dôležitou časťou, ktorá sa priamo nasadzuje na hlavný

 hriadeľ, resp. generátor. (napovie obrázok vľavo) Problémy s nastavovaním kolmosti som už predtým popisoval. Aj keď sa vždy s veľkými ťažkosťami podarilo kolmosť nastaviť, nikdy to nemohlo byť skutočne v poriadku. Je logické, že ak sa vám podarí v takomto prípade pomocou podložených matíc na spoji unášač-vrtuľa nastaviť vrchol osi vrtule tak, aby pri otáčaní neopisoval ani minimálny kruh, ale stál v jednom bode, tak sa to musí prejaviť nesymetriou v spodnej časti. Samozrejme ten druhý stav je oveľa menej nepríjemný ako horná výchylka, pri ktorej sú sily kmitov vzhľadom k dĺžke osi vrtule ďaleko väčšie. Nakoniec aj tak vo mne dozrelo presvedčenie, že chybu treba odstrániť rýchlo, kým mám nad turbínou osobný dohľad.

     Ešte aj počasie mi žičilo, lebo po dlho očakávanom príchode zimy (foto len 6 dní pred akciou) sa z ničoho nič pred Novým rokom vyskytli tri slnečné dni s teplotami akceptovateľnými pre dlhší pobyt na stožiari. Rozhodol som sa pre vysokozdvižnú plošinu, pretože len tak to bolo v jednej osobe (okrem obsluhy plošiny) zvládnuteľné. 28.12. po obede plošina dorazila, a vrtuľu sme zložili bez problémov na zem (na obrázku vľavo je nakladanie vrtule na plošinu a vpravo jej cesta dole). Na preskladanie vrtule som mal presne 24 hodín. 29.12. tesne po poludní išla obnovená vrtuľa späť na stožiar. Čo je na vrtuli nové, vidieť na obrázku vľavo. Autorom výroby je opäť Štefan Dendys a aj tentokrát svoju prácu urobil výborne. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie nie je celá konštrukcia z ťažkého hrubého železa. Na nosnú os sú precízne navarené a po navarení do kolmej roviny opracované kotúče, na ktoré sa upevňujú duralové diely nesúce ramená krídel. Týmto vrtuľa schudla o 6 kg. Z pôvodnej vrtule zostali len samotné krídla a duralové ramená. Miš-maš v dierach na spodnom kotúči vrtule (obr. vpravo) je daný mojou snahou o väčšiu univerzalitu - teda možnosť uchytenia na súčasý hriadeľ, alebo priamo na generátor (4 diery alebo 5 dier nerovnakých priemerov a na rôznych roztečiach). Zaujimavá je diera v strede, ktorá zabezpečuje súososť s hlavným hriadeľom tým, že zapadne na presný valcový protikus v strede unášača na hriadeli. Možno to preháňam, ale vôle dier pre spojovacie skrutky by inak dovolili vzájomný posun možno aj o 1 mm a to sa mi zdalo priveľa.

     Deň po výmene všetko obalil ľad a inoväť odstávala v smere vetra na viac ako 2 cm. Všetko, ale najmä stromy, ploty, stožiar s lanami, sa premenili na umelecké diela :-) Stihol som to naozaj na poslednú chvíľu. Ale hlavne, už nie je potrebné žiadne nastavovanie vrtule. Dokonalejšia súososť s hriadeľom už nie je možná ani teoreticky.  ... no dobre, asi je možná, ale už len v profesionálnych podmienkach. Na poslednom obrázku je vynovená turbína pripravená k montáži na stožiar.

     Od prvého dňa nového roku mi do odchodu zostávali ešte tri týždne a nevedel som čo riešiť skôr. Ale presťahovanie technológie turbíny bolo nevyhnutné. Solídne hrubý kábel z búdy do technologickej miestnosti v dome už bol položený (viď predchádzajúci článok Prechod turbíny na systémové napätie 48V). Ale jeho solídna hrúbka nebola solídna dostatočne a predsa len predstavovala významný ohmický odpor. Výsledkom toho bolo, že regulátor v búde pri vyšších výkonoch meral vyššie napätie akumulátorov, ako bolo ich skutočné napätie na druhej strane  35 metrového vedenia. A to bolo zasa príčinou občasného prechodu regulátora do absorbčnej fázy a uvoľnenie turbíny do vyšších otáčok.... čo sú veci, ktoré som tu už niekoľkokrát popisoval. Dialo sa to síce len od výkonu 400-500 W a viac, ale práve vtedy to bolo najviac nepríjemné.

     Po presťahovaní TriStaru turbíny do technologickej miestnosti k ostatnej technológii fotovoltiky (obrázok z úvodu článku) je všetko tak ako má byť. Regulátor TriStar turbíny je nastavený na mierne vyššie nabíjacie napätie, ako TriStar-y fotovoltaiky, takže energiu z vetra je stále kam upratať. Teoreticky. Prax je o niečo zložitejšia, ale o tom bude ďalší článok priatelia.