Pri vyrezávaní profilov z tvrdeného polystyrénu chvíľu trvá, než nastavíte rezačku na optimálnu teplotu. Ak k tomu pridáte počiatočnú neskúsenosť a občasné zaváhanie, prvé kúsky nebudú celkom vydarené. Ako so všetkým, čo mám vyhodiť, chvíľu váham. Nakoniec zvíťazí zvedavosť nad lenivosťou a rozhodujem sa pre malú pokusnú turbínku.
     Tri krídla s dĺžkou 60 cm, do žľabu pre nosný profil namiesto hliníka preglejková doska a ramená tiež z preglejky. Preglejkovú výstuž som do krídla vlepil PUR penou a celé zalaminoval. To zn. sklotextília a epoxid. Na moju spokojnosť krídlo aj s jednou vrstvou textílie bolo na povrchu dostatočne tvrdé.
     Ako ložisko a čiastočne aj ramená bolo použité ložisko zo starej automatickej práčky, spolu s trojramenným liatinovým úchytom ktorý pôvodne držal bubon.
     Vzdialenosť krídel od osi v súčte liatinového ramena a preglejky bola 25 cm. Priemer turbínky 50 cm a výška 60 cm predznamenávali, že pomalá nebude. Ani nebola...
     Turbínka sa rozbiehala už pri vetre 2,5 m/s, pri 3 m/s sa sa už vrtela nad 60 ot./min. Pri 6-8 m/s už nebolo vidieť krídla a otáčkomer ukazoval 200-300 ot./min. (pozrite si videá). Maximum, ktoré zaznamenal počas jednej z búrok bolo 560 ot./min. (1).
     Pri jednej zvlášť silnej búrke sa poškodilo jedno z ramien v preglejkovej časti. Tá sa jednoducho skrútila o pár stupňov. Nevyvážené a nekvalitné krídlo sa snažilo v silnom vetre zmeniť smer!
     Preglejku som v ramenách nahradil železnými L profilmi. Pričom som zároveň predĺžil polomer asi o 20 cm (priemer 90 cm). Ako sa dalo predpokladať, turbína výrazne spomalila, potrebovala silnejší vietor na rozbeh, ale hlavne málo pevné ramená kmitali. Toto nie. Rýchlo išla dolu.
     Poslednou úpravou bolo skrátenie ramien na priemer 60 cm a tiež ich posilnenie kvôli pevnosti. Dlhodobo som potom turbínku pozoroval. Mala síce o niečo nižšie maximálne otáčky ako pri prvej verzii, ale inak bolo všetko fajn. Pre svoj pokoj som krídla s osou spojil aj tenkými poistnými silónovými lankami, keby dačo...
     Ešte že tak! "Keby dačo" prišlo náhle. Zrazu sa cez deň zotmelo, prihnala  sa prietrž mračien a víchrica ktorá lámala konáre okolitých stromov. Smer vetra sa určiť nedal, krútil sa medzi domami v hlučných víroch. Nestihol som ani pribehnúť k oknu odkiaľ bolo vidieť turbínku, aby som zistil čo sa s ňou robí. Keď som dorazil, na stožiari bolo už len torzo liatinových ramien, bez jediného krídla!!! Nebyť poistných laniek, tak ich možno ani nenájdem. Aj keď sa lanká odtrhli, krídla zostali aspoň na streche.
     Ukázalo sa, že nevydržali liatinové ramená. Jednoducho sa odlomili v najužšom mieste.
     Takže čo na záver? Vidieť, že aj tak malá turbínka, s ľahkými polystyrenovými krídelkami si vie poradiť so svojimi kovovými ramenami. Bol to síce extrémny vietor, ale aj s tým treba počítať. Nesmie sa nič podceniť, lebo inak narobíme viac škody ako úžitku.
     Dôležité je najmä:
     1. Krídla musia mať po celej dĺžke rovnaký profil. Ak nie, krídlo sa bude chcieť naklápať.
     2. Krídla musia byť vyvážené. Aj každé samostatne, aj turbína ako celok.
     3. Dbať na vhodnú voľbu materiálu a konštrukciu ramien (2).  
     Viac v časti Teória a hlavné zásady - Nebezpečné vibrácie.

     Galéria obrázkov k článku.   

(1) Ide o voľnobežné otáčky. Turbína zaťažená alternátorom sa bude točiť pomalšie.

(2) Radšej konštrukciu predimenzovať, ako potom vidieť krídlo trčať z rozbitého susedovho sklenníka. A to si viem predstaviť aj horšie pohľady! Nie je potrebné dosiahnuť čo najmenšiu hmotnosť turbíny. Aj zotrvačnosť podporovaná hmotnosťou sa využije, najmä pri nestálom vetre.