V súvislosti s "veľkou" veternou energetikou sa často spomína jej nevýhodnoť spojená s nestálosťou a nespoľahlivosťou zdroja, ktorý využíva. Dôvodom je nutnosť nahrádzať jej výpadky počas bezveterných období energiou z iných, stabilnejších zdrojov. Je to tak, lebo dnes ešte stále nedokážeme uskladňovať väčšie množstvo elektrickej energie, a aj to čo by sme zvládli by bolo za cenu obrovských nákladov.
     V domácich podmienkach, keďže pôjde o rádovo nižšie výkony, si už nejaké to uskladnenie dovoliť môžme, aj keď táto možnosť nás tiež bude stáť veľa. Možno to bude väčšina použitých nákladov.

     Základná otázka však znie, čo vlastne od domáceho veterného generátora očakávame. Či je to jediný zdroj elektrickej energie, alebo chceme mať istotu pri výpadku verejnej siete, alebo chceme len ušetriť a časť energie si vyrobiť sami. Uvediem niekoľko základných možností. 

     Prvou je nabíjanie akumulátorového poľa (1), z ktorého môžeme odoberať energiu priamo do nízkonapäťového rozvodu, alebo prostredníctvom meniča vyrábať z napätia akumulátorov striedavých 220 V (OFF Grid). Vyrobené sieťové napätie potom môžeme distribuovať zvláštnym rozvodom k vybraným spotrebičom, alebo pri dostatku výkonu akumulátorov a meniča môžeme napájať celý zásuvkový alebo svetelný rozvod v dome, pri súčasnom odpojení (!) verejnej elektrickej siete (2).
     Druhou možnosťou je (žiaľ u nás z vetra málo výhodný a ťažko realizovateľný) predaj nadbytočnej energie do verejnej siete (ON Grid). K tomu je potrebné zariadenie, ktoré sfázuje nami vyrobenú energiu so sieťovou a ak ju neminieme sami, odíde do verejnej siete. Táto možnosť ušetrí náklady na akumulátory, zároveň však nerieši situáciu, ak dôjde k výpadku verejnej siete a zároveň nefúka. Budeme na tom presne tak isto ako susedia. (Všetky technické zariadenia, vrátane veternej turbíny budú musieť byť certifikované.)
     Treťou možnosťou je okamžitá spotreba vyrobenej energie. Najčastejšie transformovanej do tepla. Ale len v režime fúka-hreje, nefúka-nehreje. Ako výpomoc iným zdrojom, môže byť aj tento systém akceptovateľný. Táto možnosť môže byť pre mnohých lákavá, ale realizácia nie je až taká jednoduchá. Nevyhneme sa obslužnej elektronike, pretože nie je možné, aby bola záťaž k turbíne pripojená trvale (nerozbehla by sa do prevádzkových otáčok), ale je nutné ju elektronicky regulovať.
     Ďalšou možnosťou je v poslednom období čoraz prístupnejší systém ukladania inej energie než elektrickej. Ak teda nevieme uložiť dostatok elektriny, uložme niečo iné, čo sme z elektriny vyrobili. Takýmto výrobkom je vodík. Dnes už exitujú malé vodíkové generátory, ktoré elektrolýzou vody vyrábajú a uskladňujú vodík. Ten je potom použiteľný kedykoľvek, buď priamo, alebo aj na spätnú výrobu elektrickej energie vo vodíkových článkoch. 

     Nakoniec ešte jedna možnosť, úzko súvisiaca s druhou, ale je to jej modifikácia bez možnosti predaja. Viac na stránke Prifázovanie VAWT.

     Evidentne, nejaké možnosti by tu boli. Dá sa predsa začať vecami jednoduchými, napríklad len zálohovaním nejakého svetla a prípadne napájania pre plynový kotol ústredného kúrenia, ktorý bez elektriny kúriť nebude, hoci plynu je dosť. A podobne... fantázii sa medze nekladú, medze kladie len peňaženka a u niekoho aj odpočet reálnych výhod či úspor.

(1) O akumulátoroch viac v časti Ďalšia elektronika.
(2) V žiadnom prípade nesmie dôjsť k spojeniu verejnej siete a výstupného napätia meniča. S istotou by to znamenalo jeho zničenie.