Tak to si si trochu skomplikoval. Lebo žiadnemu lepidlu by som úplne nedôveroval. Ono ani to pokovenie na magnetoch nedrží na 100%. Tu už treba len nejako improvizovať. Napríklad navŕtať do rotorov zboku pred každý magnet dieru so závitom a dať skrutku s veľkou podložkou. To je kopec roboty navyše. Ešte mi napadá použiť nerezový, alebo medený drôt (ideálne nemagnetický materiál) a urobiť "obruč" okolo vonkajších hrán magnetov. Taká medená pásovina široká 1 cm a 0,5 mm hrubá sa dá kúpiť v elektro. 

Ale inak tie magnety držia naozaj fest, a je možné, že trocha sekundového lepidla by aj stačilo. Ale je to bez záruky. 

Problem je, ze som s priestorom za magnetmi nepocital. Vid obrazok. Teraz sa obavam, aby mi nevyleteli :-).

 Aha, tak to som nepozorne čítal. Áno, ja magnety nelepím nijako. Ale musí tam byť v tom prípade tá šablóna, ktorá im zabraňuje pohnúť sa. Inak ich treba najlepšie zaliať skoro až po vrch magnetov epoxidom. Ako som to robil v minulosti je napr. aj v poslednom odstavci tohto článku: www.vawt.om2cm.sk/ Ale je nutné do naliateho epoxidu vložiť aj pásiky sklotextílie, minimálne po obvode za magnetmi. Lepšie všade povtláčať nastrihané kúsky. Samotný epoxid časom môže popraskať a nebude ho mať čo držať pokope.

Lenz je tlaková turbína, o ktorej niektorí tvrdia, že dokáže vyrobiť aj vztlak, takže má rýchlobežnosť väčšiu ako 1. Ak by to aj bola pravda, tak len nevýrazne väčšia. Do tabuľky by si musel zadať rýchlobežnosť max. 1,5, aj to s veľkým optimizmom. Takže je to pomalá turbína. Výsledné otáčky v tabuľke poriadne klesnú. Ak to bude pre dosiahnutie nabíjacieho napätia v nejakom normálnom vetre stačiť, prečo nie. Ale ja považujem Lenz-a za slepú uličku...

Dobry den Miro, co sa tyka zinkovania, tak v pohode. Aspon mam skusenost. Toto galvanicke zinkovanie je tusim dobre na nejake ploty, brany. Dufam, ze to nejako fungovat bude aj ked sa bude mierne menit medzera medzi magnetmi a cievkami. To zalievanie epoxidom som myslel magnety. Videl som vsak na tych obrazkoch, ze magnety ste nezaliali, ale nechali ste tam tu duralovu sablonu. Tak neviem, ci ich mam zaliat. Skusim sa este pozriet na ten excel. Inak co sa tyka turbiny, tak sa mi celkom pozdava aj Lenz turbina, taka aku ste robili.

 Tak to sa ospravedlňujem, nenapadlo mi, že k tomu zinkovaniu by bolo vhodné odporučiť aj spôsob. Zásadne používam galvanické zinkovanie, pretože to, na rozdiel od žiarového urobí tenkú rovnomernú vrstvu zinku. Mám na rotoroch presné a veľmi tesné diery, takže by bolo nevhodné ich znova po zinkovaní prevŕtavať. O rovnosti povrchu nehovoriac.

Samotné zalievanie statora som popísal napríklad aj tu: solarforum.cz/viewtopic.php Konkrétne popis obr. 12.

Čo sa týka hrúbky drôtu cievok statora, dávaš mi nezodpovedateľné otázky. To predsa závisí v prvom rade od toho, aký bude pohon generátora. Od veľkosti toho plánovaného Darriea. Hlavne od jeho priemeru, nakoľko ten určuje, aké budú otáčky pri tom-ktorom vetre. Práve na to som ti v minulej odpovedi poslal tú Excelovskú tabuľku. Napísal som síce aby si sa s ňou pohral, ale nemyslel som to doslova. Je to veľmi dobrý nástroj pre výpočet budúcej turbíny. 

Napätie pri 135 závitoch cievky a otáčkach 100 RPM sme už minule vypočítali. Otáčky budú závisieť hlavne od priemeru turbíny. Treba si v tabuľke navrhnúť rozmery a výsledkom budú o.i. aj otáčky pri rôznych rýchlostiach vetra. Ak si prepočítaš priamou úmerou napätie pri 60 RPM, ktoré tiež zadáš do tabuľky, dostaneš aj napätia bez záťaže pri rôznych RPM. Z toho uvidíš, kedy by mohol nastať počiatok nabíjania. Výkon turbíny v tabuľke závisí len od jej rozmerov. 

Ešte pokiaľ ide o baterku, tak v prípade Li-ion článkov sa zvykne zapájať do série 14 ks (14S). 16 je už pre 48V systém trochu veľa a menič ti bude vyhadzovať kvôli vysokému napätiu aku. U LiFePO, ktoré majú nižšie napätie článku, to vychádza na 16S.

Pozdravujem, rotory som si dal ziarovo pozinkovat a strasne to lutujem. Vrstva zinku nie je rovnomerna. Iba mi to narobilo robotu. Skusal som to brusit, aby bola vrstva zinku zhruba rovnaka. Nie je to vsak idealne. Chcelo by to zbrusit asi na magnetickej bruske. Ked pocitam, ze medzi magnetom a cievkov bude cca 1,5mm, tak tymi nerovnostami to moze byt mozno 1,3mm -1,8mm. Myslite, ze to moze byt problem ? Riesim vsak dalsi problem a to zaliatiie magnetov epoxidom resp. ako dosiahnut, aby magnety ostali na svojom mieste. Na tych neodymovych magnetoch predpokladam, ze ziadne lepidlo nebude drzat. Aka je Vasa skusenost ?

Este rozmyslam aku hrubku medeneho drotu pouzit. Skusim popisat moj zamer. S tymto generatorom planujem dobijat baterie. Mam k dispozicii 16 clankov Li-ion clankov. Planujem ich zapojit do seri. To znamena, ze napatie bude od 41,6V do 67,2V. Planujem aj fotovolticke panely a k tomu invertor 48V. To znamena, ze na ten invertor pripojim tie baterie, ktore budu dobijane zo slnka a aj z generatora. Ten invertor 48V je tusim mozne nastavit na cca 66V vrchny limit. Samozrejme by som chcel dosiahnut, aby uz pri nejakych pomalych otackach generatora uz dobijalo baterie. To znamena, ze neviem, aky priemer drotu pouzit, aby som dosiahol napatie pre dobijanie baterii.

Dakujem. Pohram sa.

 Aký pokus omyl? Prikladám moju tabuľku na výpočet výkonu z rozmerov. Alebo na pokus-omyl ale v Exceli na určenie rozmerov pre potrebné parametre. Pohraj sa... 

Pozeram nejake lacne, cinske MPPT regulatory a naozaj maju dost nizske maximalne vstupne napatie. Link tu

8 magnetov a na strednom rotore budu z oboch stran. Co sa tyka Darriera, tak to este vobec netusim. Skor to bude pokus, omyl. Nemam s tym skusenost.

 No moment, a koľko bude magnetov na rotore? Myslel som, že pokiaľ si objednaval 36 magnetov, ktoré budú na troch rotoroch, z toho stredný bude pre oba krajné, tak 36/3 =12 magnetov na rotor. V takom prípade musí byť cievok 9. Iba že by si počítal na strednom rotore s magnetmi z oboch strán, tak to potom je 32/4=8 a 6 cievok. 

Podľa potreby sa môže použiť sériové, alebo paralelné zapojenie statorov. Paralelné ale len ak sa najprv usmerní.

S akými rozmermi Darriea sa ráta?

Ja tych cievok vlastne tiez budem mat 12. Robim dva statory a na kazdom bude 6 cievok. Planujem urobit Darrieus turbinu. Prave to sytemove napatie celkom neviem. Musim zistit na ake maximalne napatie su dostupne MPPT regulatory.

 Ak sa robia naozaj presné cievky, tak tým že každá druhá vrstva sa ukladá medzi závity prvej, bude v nej aj o jeden závit menej. Okrem toho treba počítať aj s hrúbkou smaltovej izolácie, hlavne ak je dvojitá. Ale netreba to s presnosťou zasa až tak preháňať. Áno, hrubší drôt a menej závitov znamená menšie napätie a väčší prúd. Ale je určite lepšie, ak generátor vyrába v prevádzkových otáčkach pohonu napätie nad úrovňou systémového napätia akumulátora a MPPT regulátor (radšej hovorím regulátor s DC-DC meničom, lebo to nie je naozaj MPPT) bude napätie znižovať na požadovanú úroveň. Rozhodujúci parameter regulátora bude najmä maximálne vstupné napätie, ktoré znesie z generátora.

Čo sa týka tej hrúbky drôtu a počtu závitov, tak z mojich údajov si ľahko vypočítaš čo môžeš očakávať. U môjho B1 generátora je to takto: počet závitov 135 (drôt 1,8 mm, ale to nie je pre napätie podstatné), magnety také isté, takže aj aktívna dĺžka cievky je rovnaká. Ale cievok mám 12, takže ak budeš mať 9 počítaj oproti môjmu o 1/4 nižšie napätie. Pri týchto parametroch dáva môj generátor 1V na 1 ot/min, t.zn., 100V na 100 ot/min. Ak budeš mať závitov 72, bude to znamenať 53 V, ak by bolo 12 cievok. A ak ich bude len 9, tak 40V pri 100 ot/min. A to sú napätia bez záťaže. Záťažou napätie ešte klesne. 

Aby sa dalo povedať či to stačí alebo nie, by bolo dobré vedieť, čo to vlastne má točiť  a aké je plánované systémové napätie.

Este uvazujem na tymi cievkami, aky drot pouzit. Magnety mam v rozmere 60 x 30 x 15. Kedza rameno cievky ma byt siroke 30mm a vyska cievky by mala byt 15mm, tak rozmyslam nadrotom napr. 2,5mm. Tento drot na vysku cievky by mal vyjst presne na 6 zavitov a na sirku cievky 12 vrstiev. Nebude to vsak pravdepodobne presne 30mm, pretoze kazdy druha vrstva by sa ulozila medzi zavity predchadzajucej vrstvy. Predpokladam, ze s drotom 2,5mm by som mal nizsie napatie ale vyssi prud. Nizsie napatie sa pravdepodobne lepsie spracuje s nejakym MPPT regulatorom. Je to tak ? Uvazujem dobre ?

 Zinkovanie sa oplatí. S ohľadom na vonkajšie prostredie bude mať farba oveľa kratšiu životnosť, aj ak bude mať generátor najaký kryt. Vzhľadom k tomu, že kvôli vetraniu-chladeniu nemôže byť uzavretý úplne, nejaká vlhkosť sa tam vždy dostane.

Ja vôbec neviem aký pohon je vlastne v pláne, aký bude stožiar, ani iné podrobnosti, preto čo sa týka zvedenia rotácie k päte stožiaru, alebo k prevodu sa vyjadriť nemôžem. Ale v zásade to možné je, treba ale počítať s ďalšími stratami. 

Na zdroj drôtu typ nemám, ale skús nájsť vo svojom okolí firmu zaoberajúcu sa opravou a prevíjaním motorov. Ak ti drôt nepredajú priamo, môžu poradiť s dodávateľom. Celkom určite nebude treba kupovať z cudziny.

Pokiaľ ide o odhad množstva potrebného drôtu, tak asi najlepšie bude navinúť si jednu cievku z hocijakej medi a odvážiť. Aj iný priemer drôtu potom už ostrej cievky dá približne rovnakú hmotosť medi. Takže najprv treba mať jasno v parametroch cievok. Koľko závitov, aká hrúbka drôtu. K tomu je optimálne vyrobiť si k  hotovým rotorom s osadenými magnetmi jednu pokusnú cievku a merať na nej napätie pri určitých otáčkach. Z toho sa ľahko spočíta celkové napätie budúceho statora.   

Konecne sa mi podarilo si dat vyrobit ocelove platne na rotor. Budu teda tri rotory. Odporucate ich dat pozinkovat alebo staci nastriekat farbou ? Rotor bude poriadna vaha. Uvazujem, ze ho nebudem vlacit niekde na stoziar, ale ze by som ho nechal niekde dole a s vrtulou by som ho spojil nejakym kardanom. Je to takto mozne ? Je potrebne to aj nejako sprevodovat ?
Mam vsak otazku ohladom medenneho drotu. Mate tip na dobry zdroj ? Nasiel som na nete jeden shop (tusim je v UK) predava 10kg cievky. Ak nenajdem lepsi zdroj, tak to tam budem musiet kupit. Dalej mi nie je jasne, ze napr. ked kupim tych 10kg ako to najednoduchsie rozpocitat na prislusny pocet cievok, tak aby kazda cievka mala rovnaku dlzku rsp. pocet zavitou, drotu ? Ako ste to robili Vy ?

 Kedze vysec pre cievky ma iny uhol ako vysec pre magnety, ani nemozu byt ramena cievok presne rovnobezne s magnetmi. Ale blizi sa to, ak sa geometria cievok dodrzi, tak to bude velmi blizko. :-) Takže malá odchýlka určite nevadí. Ide o dosiahnutie čo najvacsieho prekrytia dvoch susedných magnetov a oboch ramien jednej cievky v jednej fáze. Ze budu dva protilahle rohy magnetu kusok mimo okrajov ramena cievky je ok. 

Moj postup navrhu je takyto: mame rozhodnute, kolko bude cievok. Z toho vyplyva pocet magnetov. Na papier nakreslim vysec pre cievku a do nej suoso (os vyseci je zhodna) vysec pre magnety. Mame rozmer magnetov, tak si ich vystrihnem z papiera. Dam magnety pozdlznymi stredmi na ich vysece vnutri vysece pre cievku a posuvam ich od stredu tak, aby boli cele vo vyseci pre cievku. Potom nakreslim cievku, aby jej ramena boli maximalne pod magnetmi. A to je cele. Takto zistim vsetky rozmery buduceho generatora. Kto vie kreslit v PC, ma to este jednoduchsie... 

Pozdravujem, dakujem za reakciu. Som rad, ze ste mi potvrdili moj spravny postup. V podstate je to vsetko logicke. Chcem sa vsak opytat, pisete, ze ramena cievok musia byt rovnobezne s magnetmi. Magnety su vsak v inom uhle ako ramena cievok. To znamena, ze rameno cievky bude vzdy nejako sikmo nad magnetom. Je to v poriadku ?

 Myslim, ze velkost, rozmer a tvar cievky uz mas presne nakresleny. Idealne je, ak budu rohy trochu do obluka. Ale len preto, aby sa tam na prvych vrstvach zavitov velmi nelamal drot a neposkodil smalt lomom, alebo snimanim hotovej cievky z pripravku. Horny a spodny obluk su nezaujimave, su len na obtiaz, lebo zvysuju odpor cievky. Ale bez nich to bohuzial nejde. Pracovne su len ramena, nad ktorymi prechadzaju magnety. V tomto pripade vnutorny rozmer nie je az tak dolezity, ako vonkajsi, pretoze cievky budu natesno a musia sa zmestit do svojich vyseci. Sirka ramena cievky ma byt preto optimalne taka ista ako sirka magnetu, lebo magnet ktory prechadza ponad rameno v momente ked ho svojou sirkou cele prekryva generuje maximalne napatie - vrchol sinusoidy. Ak urobis rameno uzsie ako je sirka magnetu, bude vrchol sinusoidy trochu viac splosteny, lebo ta spicka tam bude dlhsie. Ale napatie bude nizsie, lebo tym padom aj zavitov bude menej. Ak urobis ramena sirsie ako magnet, bude tam spicka nevyrazne vyssia na trochu viac roztiahnutej sinusoide ako v prvom pripade, ale cievka bude mat zbytocne viac zavitov a bude mat neziaduci vacsi odpor. Ramena cievok musia byt rovnobezne s dlzkou magnetu. To zasa preto, lebo najvacsia indukcia vznika ked magneticke silociary  prechadzaju kolmo na dlzku vodica. Mnozstvo drotov vedla seba (zavitov) a ich dlzka rozhoduju o velkosti napatia, priemer drotu a rozhoduje o velkosti prudu. Ale toto vsetko uz vies. Ale z toho vyplyva, ze rovna cast ramien musi zostat v dlzke magnetu, inak bude vysledne napatie nizsie, ako by mohlo byt vzhladom k pouzitym magnetom. 

Ak zaoblujes rohy cievky, co je dobre, tak by si sa podla mna mal postarat sa o to, aby rovna cast ramien bola rovnaka ako dlzka magnetu aj za cenu, ze sa celkova velkost cievky kvoli obluku zvacsi. Budu tie cievky velke, ale je to dan za to, ze si zvolil verziu s malym poctom cievok a geometria nepusti. Zvacseny horny a spodny obluk uz vysledny odpor cievky az tak vyrazne nezvysia. 

Jednoducho si treba jednu cievku vyrobit a podla toho ako bude sediet ju pripadne upravovat. Tu sa toho vela poradit neda. Ja som mal na 4 skrutkach natiahnute kusky tenkej hliníkovej trubky, ktore okrem zaoblenia uhlov zabezpecovali aj vzdialenost medzi dostickami pripravku, aby cievka mala presnu vysku.

Dobry den, trapim sa s nacrtom cievky. Neviem sice dobre vo FreeCade kreslit, ale aby som ziskal nejaku predstavu, tak na to to staci. Predpokladam, ze cievku budem musiet navijat na 4 nejake skrutky alebo valceky, tak ako je na obrazku coil. Vobec vsak netusim ake by mali mat priemery a ako daleko maju byt od seba. Nacrtol som vo FreeCade lichobeznik, ktory predstavuje vnutornu cast cievky. Ramena nad magnetmy maju dlzku 60mm podla rozmeru magnetu. Nezaoblil som rohy, pretoze netusim aky by tam mal byt obluk. Ak to zaoblim, tak samozrejme rameno sa skrati. Poradite ako na to ?

 Ak budú dva statory, ktoré treba spojiť paralelne, nie je iná možnosť, než spojiť ich až po usmernení. Na striedavej strane to nie je možné.

Pokiaľ ide o stredný rotor, magnety musia byť usporiadané tak, aby tie oproti sebe boli orientované tak, aby sa priťahovali. Inému uloženiu by sa aj tak vzpierali. Hrúbka železa v tomto prípade, keď sa očakáva len prechod magnetického poľa z jedného magnetu do druhého uloženého oproti na disku, môže byť ľubovoľná. Aby vydržalo mechanicky, bez deformácie disku magnetmi (aj keď stredný rotor bude priťahovaný rovnako z oboch strán krajnými rotormi) Uzatváranie magnetického obvodu bude prebiehať železom v krajných rotoroch, tie by mali mať pri použití 15 mm hrubých magnetov aspoň 10 mm hrúbku. Stredným to len prebehne z jednej strany na druhú, obrazne povedané. 

 Ale inak si nemyslím, že snaha zmenšiť generátor týmto spôsobom je najšťastnejšia. Ak budú použité tie isté veľké magnety, k zmenšeniu priemeru generátora síce dôjde, ale narastie dĺžka neaktívnych častí cievok (vnútorný a vonkajší oblúk), čím utrpí účinnosť a oproti pôvodnému stavu 3 cievok na fázu bude pri dvoch cievkach o tretinu nižšie výstupné napätie (dá sa riešiť sériovým zapojením statorov a to je možné aj na striedavej strane). 

Velmi pekne dakujem za odpoved.To ste ma celkom potesili. Ano, mojim zamerom je spravit nizsko otackovy generator. Rad by som sa este opytal na Vas nazor urobit dvojstatorovy generator. Uz som to tu spominal a uvazoval som pouzit hlinik ako stredny rotor. Teraz mam myslienku, ze by som urobit dva statory a kazdy stator by mal dve cievky na fazu a teda 8 magnetov. Stredovy rotor by bol vsak z ocele a magnety by boli z oboch stran. To znamena, ze by som pouzil 32 magnetov. Vystupy zo statorov by som spojil az za usmernovacom. Ide mi o zmensenie generatora. Je to mozne aj takto urobit ? Aku hrubku ocele by mal mat stredny rotor ?

 Zdravím. Rozmer magnetu určuje všetko ostatné. Nakreslil si to dobre. V tomto prípade to vychádza presne takto. Aby bol generátor čo najúčinnejší, musia vedieť pokryť dva susedné magnety ramená jednej cievky. A aj podľa obrázku sa to deje súčasne na všetkých troch cievkach v jednej fáze (1., 4.,7.). Ak by si si zvolil systém so 16 magnetmi, boli by neaktívne časti cievok o voľačo kratšie, ale geometricky by to vychádzalo ešte ďalej od stredu statora, takže by bol väčší. Ak by sa použili menšie magnety, celé by sa to zmenšilo. Máš to úplne v poriadku. Podľa veľkostí magnetov by teda naozaj mala byť optimálne šírka ramena cievky 30 mm a dĺžka rovnej aktívnej časti cievky 60 mm. 

Veľkosť magnetu je hlavným parametrom pre pomalobežnosť generátora. Takže ak bol toto cieľ, bude to ok. Aj vzhľadom k dlhým neaktívnym častiam cievky vo vnútornom ale najmä vo vonkajšom oblúku treba použiť čo najhrubší drôt. Ja mám cievky z drôtu priemeru 1,8 mm a cca 135 závitov. Generátor dáva napätie bez záťaže 60V pri 60 (RPM - otáčkach/min), teda čo otáčka, to volt. Len mám 4 cievky vo fáze a ty budeš mať 3. Z týchto údajov si ľahko spočítaš čo potrebuješ. (napr. pri zachovaní počtu závitov budeš mať napätie o  1/4 nižšie = 0,75V/otáčku). Je potrebné si to prepočítať a určiť počet závitov podľa toho, aké finálne napätie pri akých otáčkach potrebuješ, resp. aké si schopný regulátorom spracovať. A ešte nakoniec, výška celej cievky by mala byť rovnaká ako výška magnetu - teda 15 mm. Aby bol stator hrúbky tých 15 mm, nie viac.  

Zaplnenie statora meďou bude kvôli veľkým cievkam s veľkými vnútornými otvormi menšie, ale je to dané geometriou, ktorú treba dodržať. Účinnosť generátora kvôli tomu až tak významne neklesne. 

Dobry den,

skusil som si nacrtnut rozlozenie magnetov. Davam do prilohy. Nie som ziadny specialista na kreslenie v programoch, tak som tam uz cievky dokreslit nevedel. V kratkosti, ide o 12 magnetov s rozmermy 30 x 60 x 15. Zelene ciary oznacuju 30stupnovy uhol a cervene 40. Ak spravne chapem, tak vonkajsi obvod cievky by mal byt od jednej cervenej ciary po druhu. Ramena cievky by mali mat 30mm. Ak som to spravne pochopil, tak cievka bude mat v strede otvor cca od 61mm na strane blizsie k stredu a az 92mm na druhom konci. Nie je to strasne vela, ked mam magnet 30x60x15 ?

 Presne tak, hliník len na stredný rotor. Ako jednu z konštrukčných možností vidím Al kotúč hrúbky magnetov s dierami presne pre magnety a z oboch strán prekrytý Al plechom hrúbky 1mm. Alebo iným nemagnetickým, ale dostatočne tenkým a pevným materiálom. Len vlepenie, obávam sa, nebude dostatočné pre zaistenie polohy magnetov.

Rozmery a hmotnosť tohto typu generátorov (ale nie len týchto) sú nevyhnutnou daňou za výkon a pomalobežnosť. A áno, dvomi statormi sa dá zmenšiť priemer. Ale je tu potom komplikácia spájania statorov, hlavne ak regulátor má trojfázový vstup. Dá sa to obísť, ale prídete o presné meranie otáčok generátora regulátorom, pokiaľ túto funkciu pôvodne mal. 

Pre pomoc s kreslením statorov a rotorov si môžete prečítať tieto články: Aký alternátor    Ako na cievky   Alternátor v detailoch. 

Nech sa vám darí.

Zdravim Vas, velmi pekne dakujem za reakciu. Ak teda tomu spravne rozumiem, tak hlinik mozem pouzit len na stredny rotor pri pouziti 12 magnetov ?
Dva statory som chcel v podstate len preto, aby cely generator nemal giganticky priemer. Mam dva usmernovacie mostiky 50A, tak s usmernenim by nebol problem. Mozno nakoniec bude len jeden stator. Musim si to nakreslit, aby som vedel o ake rozmery pojde.

 Zdravím. Je možné použiť na stredný rotor len 12 magnetov. Samozrejme orientácia všetkých troch magnetov nad sebou musí byť taká, aby sa všetky 3 vzájomne priťahovali. Vidím len problém s tým, ako uchytiť magnety na stredovom rotore. Pretože treba počítať s tým, že na magnety pôsobí sila magnetického poľa cievok, ktoré sami vytvárajú, takže ich uchytenie musí byť dostatočne stabilné. Odpoveď na druhú otázku je nie. Disky rotorov musia byť z magnetického materiálu. Spolu s magnetmi vytvárajú magnetický obvod. Viď obrázok v poznámke 4 v článku www.vawt.om2cm.sk/. Ak by tam to železo nebolo, bol by magnetický tok cez cievky o niečo slabší a hlavne z vonkajšej strany krajných rotorov by bol tak silný magnetický tok, že by mohol spôsobovať vznik vírivých prúdov v magnetických materiáloch v bezprostrednej blízkosti. To by boli práve tie magnetické straty, ktoré by potom neprechádzali cievkami. Upozorňujem, že na elimináciu magnetizmu z vonjakšej strany krajných rotorov musia byť tieto (v prípade použitia magnetov hrúbky 15 mm) zo železa hrúbky najmenej 10 mm. Čo je inak potrebné aj kvôli tomu, aby sa vzájomné priťahovanie rotorov a ich namáhanie pri odbere výkonu z generátora neprejavilo deformáciou roviny kotúčov. Magnety sú to dostatočne veľké. Pokiaľ budú v stredovom rotore použité len jedny magnety, nemusí byť z magnetického materiálu. Ale pozor na jeho pevnosť a dôkladnosť uchytenia magnetov.

Ak už ste sa rozhodol pre dva statory, predpokladám že viete, že aj v prípade ak budú úplne identické, tak ich dohromady nespojíte na striedavej strane. Pokiaľ nebude mať každý stator vlastný regulátor, budú sa dať prepojiť jedine po samostatnom usmernení každého statora zvlášť na jednosmernej strane. Takže generátor bude mať nutne jednosmerný výstup do regulátora.