Tak som malého klasického Savonia nechal točiť na slovenskom plote a do môjho zahraničného pôsobiska som si priviezol predsavzatie urobiť do nasledujúcej dovolenky k nemu niečo, čo jeho otáčanie premení na elektrinu. Veď celkom slušne vybavená dielňa je k dispozícii a nemusím každý večer vysedávať doma.
     Ale najmä, začal som systematicky prehľadávať internet a zháňať informácie. Väčšinu z toho čo som sa časom naučil, nájdete teraz aj vy na týchto stránkach. 
     Plechovkový Savonius som už mal vo vetre vyskúšaný. Vedel sa roztočiť nádherne rýchlo. Ale stále vyzeral ako dve rozrezané plechovky, aj keď nastriekané pekne na bielo. Okrem toho mi došlo, že k stavbe alternátora by sa hodil aj zdroj pohybu. Podľa možnosti práve ten, ktorý bude neskôr použitý. Dá sa točiť aj napríklad vŕtačkou, ale to vám nič nepovie o tom, či tieto dve zariadenia - pohon a zdroj elektriny - budú vzájomne vyvážené (toto je veľmi dôležité, až zásadné - nájdete v  časti Teória a hlavné zásady).
     V stavebninách mi preto okamžite padol do oka plastový odkvapový žľab. A bude z neho trojlopatkový Savonius. Trojlopatkový nepotrebuje dve poschodia a z bieleho plastu bude vyzerať profesionálnejšie, ako nejaké plechovky.
     Tu musím trošku odbočiť, lebo v tejto fáze som získal dôležitého partnera k ďalšej práci. Kolega Paľo, ako vyštudovaný strojár, prejavil po jednom rozhovore na tému veterných elektrární neobyčajný záujem o vec. Niekde na Morave chodia s partiou do rybárskej búdy, kam si nosia nabité akumulátory, aby mohli v noci svietiť. Aplikácia malej veternej turbíny sa priam ponúkala. Navyše, Paľo vie zvárať, sústružiť a jeho optimizmus často prevyšoval môj.
     Takže trojlopatkový Savonius. 
     Nemám bohužiaľ z jeho stavby žiadnu fotodokumentáciu, tak si bude treba vystačiť so slovným popisom. Dvojmetrový odkvapový žľab bol rozrezaný na 3 rovnaké časti. Podľa pôdorysných nákresov oblúk lopatky má byť menej ako polovica kruhu, takže ich najprv bolo treba trošku vyrovnať. Bolo to jednoduché, stačilo kus plastového žľabu položiť na veľkú plastovú rúru zodpovedajúceho priemeru a žľab rovnomerne zohrievať horúcovzdušným fénom. Až kým sa neroztiahol a nedoľahol na formu. Po vychladnutí už zostal v takomto tvare.
     Väčší problém bol už pri ďalšom ohýbaní. Upevnenie lopatiek som navrhol tak, že budú medzi dvomi kotúčmi uchytené každá dvomi kovovými prútmi, tiahnucimi sa celou dĺžkou lopatky v zahnutých okrajoch. Takže pozdĺžne okraje lopatky bolo treba nahriať a ohnúť okolo pripravených prútov. Boli použité zváracie prúty (na zváranie plameňom) väčšieho priemeru, ktorým som na koncoch narezal závity. Na spodný aj vrchný kotúč som presne nakreslil rozmiestnenie lopatiek (podľa pôdorysu vpravo) a na koncoch nakreslených oblúkov vyvŕtal diery pre prúty a samozrejme stredové diery pre os. Ako os bola použitá 8 mm závitová tyč. Ďalej už nasledovalo len skladanie. Prvý kotúč sa prichytí k osi matkami z oboch strán, plus kontramatky, alebo iné zabezpečenie proti povoleniu. Potom nasledovalo prichytenie lopatiek na tento kotúč, a nasadenie druhého, a jeho upevnenenie z oboch strán k osi. Rotujúca časť turbíny bola týmto hotová. Zostávalo už len jej uchytenie do ložísk v rámovej konštrukcii turbíny.

     Verím, že viac napovedia fotografie v tejto fotogalérii.