Ahoj Tomáš, 

moja brzda je to najprimitívnejšie, čo existuje. Je to páka s trecou plochou opierajúcou sa sprosto o os medzi generátorom a vrtulou. Preto som písal, že takouto brzdou zastaviť turbínu vo vysokých otáčkach by bol celkom problém. Páka je ovládaná oceľovým lankom od päty stožiara. Nemá vratný mechanizmus, takže pre odbrzdenie sa musí vyliezť hore. V tomto článku je foto.

Bubnová brzda je v pohode, ak je pre ňu priestor. Automatické riadenie, alebo aspoň diaľkové riadenie z domu alebo cez internet je potom už len vecou možností a zručnosti. Na potiahnutie lanka sa dá využiť všeličo, možno aj elektrické ovládanie okien na autá. Ak sa to trochu sprevoduje dvojitou kladkou, nemal by byť problém. Na autovrakovisku si môžeš vyberať... 

Nech sa ti darí!

Zdravím Miro,

Děkuji za odpověď - pěkně jsi mi sepsal, na co všechno jsem zapomněl :)

Ještě bych se rád zeptal stran té mechanické brzdy:

Spíš než z kola mě napadla bubnová brzda ze staršího auta, protože když to dovede zastavit auto (několik kW mechanického výkonu), mohlo by to zvládnout i elektrárnu.
Ovládal bych to pomocí lanka na ruční brzdu, ať se vyhnu hydraulice.
Nemáš to zrealizované nějak podobně???
Popřípadě jak mechanickou brzdu ovládáš - zapínáš jí ručně před vichřicí, nebo to máš řízené nějak automaticky???

Děkuji předem za odpovědi,

Ať se točí!

Tomáš

 Zdravím Tomáš, vitaj na fóre.

Brzdenie je vec veľmi dôležitá, treba sa ňou v každom prípade zaoberať seriózne. V mojom prípade používam hlavne brzdenie generátorom, teda elektrodynamickou brzdou. Skratovaním všetkých troch fáz v technologickej miestnosti pod stožiarom. Niekto to neodporúča, a namiesto trvrdého skratu presadzuje brzdenie malými výkonnými rezistormi. Ale v podstate takými rezistormi je aj tých 15 metrov kábla od generátora k skratovaciemu prepínaču.

Okrem toho mám aj mechanickú brzdu, ak sa to tak dá nazvať. Mala by zastaviť pohyb vrtule na nulu, ale dosť pochybujem, že by sa to podarilo pri vysokých otáčkach ak by zlyhala elektrodynamická brzda. Lepšie je použiť napr. bicyklovú kotúčovú brzdu, ktorá by to mohla zvládnuť. Moja brzda je skôr vhodná na preventívne zaistenie pred očakávanou víchricou.

Pri bzdení generátorom je dôležitá jedna podstatná vec, a to je vzájomný rozdiel výkonov generátora a jeho pohonu - vrtule. Výkon vrtule je daný jej rozmermi a účinnosťou. Ak bude mať vrtuľa pri rýchlosti metra vypočítaný výkon 500W, generátor musí mať maximálny výkon vyšší, aby jeho brzdná sila pri skrate bola schopná prekonať výkon vetra na vrtuli. Ak by táto podmienka nebola splnená, vietor ktorý prešiel do víchrice bude točiť generátorom aj v skrate ďalej, a dôjde k jeho preťaženiu, ústiaceho do spálenia vinutí statora. Spálený generátor prestane klásť vrtuli odpor úplne a vrtula sa roztočí do otáčok ktoré môžu spôsobiť jej deštrukciu prekonaním pevnostných limitov odstredivými silami. 

Čím je výkon generátora (aspoň krátkodobý) oproti výkonu vrtule vyšší, tým kratšia bude brzdná doba a aj nebezpečenstvo preťaženia generátora bude nižšie. Ale všetko s mierou. Obrovský generátor a malá vrtuľka je tiež nezmysel. Mala by problém ho vôbec roztočiť.

Elektrodynamická brzda už zo svojho princípu nemôže odstaviť vrtuľu na nulové otáčky. Brzdná sila vzniká tak isto ako vzniká napätie generátora, teda pohybom. Odpor v otáčaní rotora skratovaného generátora sa dá pocítiť až keď sa s ním výraznejšie otočí a vznikne napätie na cievkach, teda megnetické pole, ktoré pôsobí proti magnetickej sile magnetov. Čiže vrtuľa zabrzdená elektrodynamicky sa musí vždy pri silnom vetre pomaly otáčať. Pretože len pohyb vrtule generuje výkon, ktorý môžeme využiť na brzdenie. U mňa v extrémnom vetre tieto otáčky niekedy dosahovali aj 30/min. Pomerne obšírny článok k bezpečnosti: Víchrica a teraz čo?.

Čo sa týka rozbehu, tak nie. Správne postavená Darrieova turbína sa rozbieha bez problémov sama. To, aby sa "energia z generátoru ťahala až po roztočení na pracovné otáčky", má na starosti regulátor. Ale to je už iná kapitola...