Dnes som bol po rozumy u admina tejto stranky, za co mu vrele dakujem. Po rozhovore s nim si myslim si, ze pri pohone je najväcsi priestor pre usporu, preto tu s experimentovanim asi zacnem. Kupovat drahy kridlovy profil z Nemecka, alebo Ciny, Svedska by moj koncept lacnej VAWT polozilo na lopatky uz na zaciatku, takze sa idem poobzerat po ludoch, co maju laminovacie zariadenie, schopne laminovat kridlo, vyrobene z polystyrenu. Viem, ze stolari, ktori robia dyhovanie, take zariadenia maju, len ci budu ochotni ich prepozicat na pracu s epoxidom, alebo polyuretanom... Ak mi to nevyjde, tak skusim cestu vyrobenia vstrekolisovej sablony z kovu (to by nemal byt problem - kridlovy profil nie je taky narocny) a popytam sa u vyrobcov plastovych vyrobkov, ci by dokazali vyrobit z nejakeho armovaneho plastu (napr. laminatu s rozptylenou vystuhou) take kridlo. Ked nie vyrobcovia plastov, tak si tu formu vylejem sam nejakym plastom, ktory nema vysoku teplotu tavenia. No a posledna moznost je, ze pouzijem ako kridlo hlinikovy plech ohnuty do profilu kridla, vystuzeny hlinikovymi rebrami - nieco na sposob kridel modelov lahkych lietadiel, kde sa na rebra pouziva lahke drevo (balza) a ako obal sa pouzije nejaky papier - nie som modelar, netusim presne co pouzivaju. Mal som predstavu, ze kridla ako aj cela rotujuca konstrukcia musi byt lahucka, aby sa lahsie tocila vo vetre. Po rozhovore s adminom uz viem, ze to nie je taky dolezity parameter, lebo to, ze sa kridla tocia neznamena, ze vyrabaju prud.
Všetky texty na tejto stránke s výnimkou komentárov užívateľov a označených citátov sú vlastnými textami autora stránky. Ich ďalšie použitie, ako aj použitie obrázkov a fotografií je podmienené súhlasom autora alebo uvedením zdroja. Autor stránky nenesie žiadnu zodpovednosť za činy a rozhodnutia ktoré urobíte na základe informácií získaných z týchto stránok. Taktiež nenesie žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré vám pri tom môžu vzniknúť.
VAWT.sk © 2017 OM2CM
F3B pouzivaju 13 roznych profilov
Vdaka za info. F3B pouzivaju najmenej 13 roznych profilov. Vsetky su samozrejme nesymetricke. Najdenie vhodneho profilu je tazka uloha. Na roznych vawt forach s tym maju stale celkom seriozny problem. Pravdou je, ze profesionalne vyrobky pouzivaju hlavne symetricke profily. Tie mozu mat trosku starost s rozbehom. Da sa tomu pomoct roznymi sposobmi, napriklad aj zmenou uhlu nabehu. Takymto mechanickym komplikaciam by som sa ale rad vyhol. Cim je turbina jednoduchsia, tym lepsie. Teraz uz len sklbit jednoduchost s vykonnostou... :-)
Křídla
Ahoj Miro jsem z ČR-Rakovník a 3.roky jsem laminoval závodní letadla něco ve stylu F3B.Do negativních forem.Takže bych zkusil experimentovat i s profilem křídla my jsme měli profil RG-14 a 15.To bys nevěřil jaký rozdíl měli když je porovnal s Eplerem 205.Jen ve stručnosti:Budu srovnávat Letadlo-RC stejných parametrů!!!!!!!!!Takže ke křídlu Epler 205 při hození z ruky doletělo na rovině 30m a profil RG 14 100m.Takže co z toho plyne že RG-14 profil je výkonější a teda i rychlejší takže vztlak umí lépe využít.Dělali jsme křídla 1.70m rozpetí a letělo to s výkoným motorem kolem 250KM/h.A odstupnovaný profil ke konci křídlům!Ale pro jednoduchost křídla je lepší mít stejnou šířku ale moderní profil zkus se podívat na internetu jaký profil mají F3B a najít ten profil.Takže co s toho plyne:Že i výkoný profil může přispět trochou do mlýna k výkonu Vavt.Zatím jen sleduji a shromažduji poznámky ale chci se taky pustit časem do stavby Vavt.
S pozdravem Drak
Pre upresnenie ohladom
Pre upresnenie ohladom hmotnosti turbiny by som chcel zareagovat na Vladov prispevok. U turbin pracujucich s vyuzitim principu tlaku (klasicky Savonius, trojlopatkovy prietazny rotor, alebo rozne podobne viaclopatkove rotory) je jasne, ze cim su lahsie, tym lahsie si s nimi poradi hoci lahky vanok a roztoci ich do rozbehovych otacok. Tento pohyb vsak nemoze produkovat energiu. Na vykon treba aj vykon vetra. Ale pohyb tu je, a cim bude rotor lahsi, a uzsi, tym nastane skor. U rotorov pracujucich na principe vztlaku uz z tohoto principu vyplyva, ze na pohyb treba rozdiel rychlosti prudenia vzduchu pozdlz kratsej a dlhsej hrany kridloveho profilu. Aby vztlak vobec zacal pracovat, treba na to urcitu rychlost vetra a aby mohla byt vyrobena energia, rychlost musi byt este vacsia. Ponuka sa analogia startujuceho lietadla, ktore sa odlepi od zeme az pri dosiahnuti vzletovej rychlosti. Aby kridlo lietadla fungovalo, nemusi byt co najlahsie, len co najpevnejsie. Snaha o co najnizsiu hmotnost ma ine dovody. Nase kridla tiez nemusia byt nutne co najlahsie. Tazsie sa rozbehnu mozno pri trochu silnejsom vetre, ale rychlost dosiahnu rovnaku v ucinnom (uz energiu vyrabajucom) vetre. Lebo fyzika - obvodova rychlost - nepusti. A trocha zotrvacnosti z hmotnosti tiez nemusi byt na skodu. Ja netvrdim, ze kridlo ma byt tazke, len ze sa nie je potrebne az tak sustredit na to, aby bolo paperovo lahke. Najma to nesmie byt na ukor pevnosti. Pevne a primerane lahke bude zrejme ideal o ktory sa treba snazit. Ale snaha o nizsiu hmotnost je na mieste hlavne preto, lebo tazsie kridlo kladie zvysene naroky na pevnost materialu pri velkych odstredivych silach v extremnych otackach, nie preto, ze by sa kvoli hmotnosti nemalo roztocit.