Pravdu máš. Preto som písal "kvázi bifilárne". Ale presnejšie je ako vravíš - súbežné navíjanie dvoch alebo viacerých vodičov.

Bifilárne sa nemôže navinúť, došlo by k strate indukcie, o to predsa u bifiláru ide...teda ak potrebujeme nekonečný odpor pre striedavý prúd,ale potrebujeme sa vyhnúť indukcii, vtedy navinieme cievku bifilárne, vyrušíme magnetický tok.

Môžu vinúť súčastne dva a viac vodičov, ale elektróny musia tiecť jedným smerom a to nie je bifilar ... :)) ale súbežné vinutie vodicov

 Áno, aj takýto hrubý drôt sa dá pekne pri navíjaní ukladať. Neviem síce, aký má koeficient zaplnenia, ale ak má byť čo najvyšší, ani iná možnosť ako precízne ukladanie závitov nie je. Je potrebné správne si navrhnúť prípravok na navíjanie tak, aby mal presne vnútorné rozmery zodpovedajúce navrhovanému počtu závitov na vrstvu. Pričom treba brať pri takto precíznych prípravách do úvahy aj hrúbku samotnej smaltovej izolácie, ktorá sa nedá zanedbať. Pretože pri precíznom navíjaní dostanete napr. pri prvej vrstve medzi steny prípravku na tesno 10 závitov, druhá vrstva je vedená v medzerách predchádzajúcej vrstvy a vojde sa ich tam o jeden menej, tretia vrstva bude mať znova 10 závitov... atď. Prípravok musí byť nielen presný, ale aj pevný, aby jeho steny neuhli, pretože potom sa celá precízna konštrukcia cievky zrúti... 

Druhým predpokladom pre kvalitný návin cievky je napínanie drôtu pri navíjaní. Netvrdím, že sa to nedá urobiť na ručnej navíjačke s brzdením rukou v hrubej rukavici, ale bude to problém. 

Niektorí konštruktéri  v snahe vyhnúť sa navíjaniu hrubým drôtom vinú kvázi bifilárne vinutia dvomi  (alebo viacerými) drôtmi menšieho priemeru. Ale tu si už pekné uloženie závitov v amatérskych podmienkach neviem predstaviť vôbec.