Neviem ako chápete odlievanie po vrstvách. Určite to nie je tak, aby vrstvy stuhli. Musí sa to robiť veľmi rýchlo, rýchlejšie ako začnú vrstvy želatínovať. Plnivo....Ak za plnivo považujeme aj sklenenú tkaninu, tak áno. Nastrihanú na čo najväčšie kúsky a ukladanú do vrstiev. Skúšal som aj nastrihať tkaninu na drobné kúsky a zamiešať do epoxidu ako plnivo, ale to nejde. Takže ešte raz - vrstva epoxidu a ukladám tkaninu, až kým  už ďalšia vrstva tkaniny nemá dosť epoxidu ktorý by do nej nasiakol. Vtedy dolievam ďalší epoxid a pokračuje to až kým nenaplním formu. To musí fičať. Dopredu nastrihaných kopec kúskov tkaniny, pinzeta a kmitáš. Pauza na cigaretku nepripadá do úvahy, kým sa forma nezoskrutkuje... :-)

Nevypekám stator. Ešte som sa nestretol so situáciou, že by to bolo nevyhnutné. Ale ako písal PaloT, pomerne jednoduchá procedúra zlepší vlastnosti statora, čo určite nebude na škodu.

Vy tedy stator odléváte po malých vrstvách a nevypékáte? Používáte nějaká plniva? Epoxidová pryskyřice je reaktoplast, ne termoset, tam by teplota skelného přechodu být neměla.
Ten rám by měl takto stačit, protože i rotor bude mít vlastní rám, takže jediné zatížení je shora dolu. Dolní ložisko je kuželíkové, axiální ložisko má tendence vyběhnout z dráhy (použil jsem ho u předchozího prototypu)

Len malé upresnenie k živici: je to polymer a tak musí prebehnúť proces polymerizácie, teda vytvrdzovania. Ten úplne prebehne i za normálnej teploty, ale za veľmi dlhý čas, preto sa používa pri vytvrdzovaní zvýšená teplota. Konkrétne podmienky sú vždy uvedené výrobcom v technickom liste.

Vytvrdenie za zvýšených teplôt prináša popri dosiahnutí plných pevnostných charakteristík aj inú vec a to zvýšenie teploty sklovitého prechodu. Jednoducho povedané zvýši sa teplota, do ktorej je možné bezpečne používať živicu (či kompozit). Ak napr. pri normálnej teplote vytvrdzovania začne živica mäknúť pri teplote okolo 50°C, pri vytvrdení za teploty 60°C počas 4 hodín sa zvýši odolnosť na (70-80)°C. A to je z pohľadu výrobkov umiesnených tak, že sú napr. ohrievané slnkom, nutné.

Ak by došlo k prehriatiu živice a jej následnej deformácii, po schladení sa stane deformácia trvalou a to môže spôsobiť následné problémy.

 Nie je krehký. Resp. samotný epoxid môže byť, ale pevnosť tu robí hlavne sklenná tkanina. Tej tam treba narvať koľko sa dá. Nielen spodnú a vrchnú vrstvu, ale všade medzi. Kúsky tkaniny po vonkajšom, vnútornom obvode, v cievkach čo sa dá aj medzi cievkami. Nalejem vrstvu epoxidu, potom vkladám pinzetou tkaninu. Kým nie je skoro sucho. Dolejem ďalšiu vrstvu a znova tkaninu. Nielen, že sa minie oveľa menej epoxidu, ale pevnosť je potom dokonalá. 

Pekný rám. Spodné ložisko je axiálne guličkové, alebo kuželíkové? Ak môžem, veľmi odporúčam uchytenie stredovej osi ešte aj do kríža. Toto je málo. Neviem síce, čo na tom bude, ale viem si zhruba predstaviť, čo vietor dokáže ak sa má o čo oprieť... 

Není potom ten odlitek křehký, když se nevypálí? Zkoušel jsem si odlít jeden vzorek, který jsem nevypálil a byl dost křehký.
Ten rotor bude uchycen na ocelovém plátu těsně za cívkami, takže ten kroutící moment se docela dost rozloží, i když trochu méně než při uchycení zvnějšku. Průměr statoru je 74cm. Posílám foto rámu. Zatím na něm ale není držák statoru. Rotor bude z 10mm plechu, ale na horním rotoru bude další 10mm plech do cca 70% průměru.

 Myslím, že bolo uvedené asi 80 st.C. Existujú aj lepšie, napríklad aj tu: http://www.g3.cz/img/Katalog/Elektro/3M_Pryskyrice_a_zalev.hmoty.pdf. Nevypaľoval som. Pokladám to za zbytočné. Ak by malo dôjsť k takému ohrevu statora, pôjde už o medzné prúdové limity. A to je lepšie radšej sledovať jeho teplotu, alebo ešte jednoduchšie prúd, a radšej zabrzdiť. Kvôli rekordu vo víchrici sa neoplatí zničiť alternátor. Počas normálnych rýchlostí vetra sa 80 stupňov statora nikdy nedosiahne. Ale samozrejme, čím je tepelná odolnosť vyššia, tým lepšie. Ale radšej zmenou materiálu. 

Väčšiu budúcnosť ako epoxid má podľa všetkého polyuretán. Je vo všetkých ohľadoch lepší. 

Podľa môjho názoru by také veľké magnety mali mať disky rotorov (už aj kvôli tomu, aby disky neboli magnetické aj z druhej strany) hrubé aspoň 12 mm štandardnej ocele, alebo možno trošku tvrdšej. Ale aj štandardná by s tým nemusela mať problém ani pri uchytení statora na vonkajšom obvode. Hlavne ak sa počíta s veľmi veľkým výkonom, je oveľa vhodnejšie, aby bola "proti sila" krútiaceho momentu rozložená na väčšiu plochu, než akú poskytne stredové uchytenie.

Foto by nebolo?

Je potřeba tu pryskyřici od Havel industries vypalovat? U té co používám já je to nutné a přináší to problémy. Jednak vapalování trvá cca 10 hodin, takže je to časově a energeticky náročné a jednak během ohřívání a chladnutí vzniká v odlitku napětí a deformuje se povrch. Epoxid bez vypalování bych určitě uvítal.
Ten stator bude upevněn směrem k hřídeli, ne zvnějšku jak je běžné. Upevnění zvnějšku totiž neumožňuje prošroubování rotorů, což je v případě mých supersilných 60x40x20 N48 magnetů nezbytné. Celý alternátor bude ve vlastním rámu, vše je nastavitelné a vyměnitelné.

 Tie cievky sú pekná práca mareen... 

Ja používam epoxid, nie polyester, alebo polyuretán.  Ale myslím, že aj s tými poly materiálmi je to podobné. K epoxidu používam na to určený separátor (všetko od havel-composites.com). Je to roztierateľný vosk. Roztiera sa špongiou na podklad a následne nechá zaschnúť. Nikdy som nemal žiaden problém s oddelením formy. Predtým som použival normálnu indulonu a tiež to bolo v pohode. Forma ale musí byť hladká. Používam drevotrieskovú formu s dyhou, vrátane hrán. Je to dokonale hladké. Samotná forma sa skladá z plnej dosky základne. Druhá doska má vyrezaný veľký kruh (s vonkajším priemerom statoru) a spolu s malým kruhom v strede (vnútorný priemer statoru) je priskrutkovaná k základovej doske. Tretia je vrchná, zasa plná doska s otvormi pre vývody zletovaných cievok. Spája to x skrutiek po obvode a 5 skrutiek v strede. Všetko dôkladne natreté separátorom. Na hrany kruhov dávam pred natretím separátorom dve tri vrstvy lepiacej pásky, aby sa kruh z kruhu vyberal po stuhnutí lepšie. Hrany totiž nemajú žiaden kónus. Takto sú hrany pružnejšie a rozoberanie je oveľa jednoduchšie.

Tiež mávam strach zo zlého zapojenia cievok, keďže je to potom už skoro neopraviteľné. Preto zapojenie pred samotným zalievaním veľa krát skontrolujem, rozprávajúc sa sám so sebou :-) To ako to robíš ty, je síce blbuvzdorné, ale má to nevýhody. Časom sa neubrániš prechodovým odporom, napríklad. Tiež si myslím, že nechávaš málo miesta pred a za cievkami na vonkajšom a vnútornom obvode. To miesto by malo byť využité pre hmotu statoru so spústou sklennej tkaniny, aby bol stator naozaj pevný. Keby si napríklad robil pokus, či tvoj stator zlomíš, myslím že by to nemusel byť až taký problém. Zlomil by sa ti popri ramenách cievok. Preto, lebo chýba pevný vonkajší a vnútorný prstenec.

Plánovaný výkon v prepočte na silu bude pôsobiť medzi statorom a magnetmi. Stator musí byť naozaj pevný. Podľa fotiek nerobíš nejakého 100W drobčeka...